V čase, keď sa najnovším detektívnym žánrom a kriminálnym trilerom presúva cunami extrémne realistického zobrazenia násilia a vrážd, môže jednoduchší čitateľ nadobudnúť dojem, že medzi literárnymi agentmi a vydavateľmi má najvyššie karty ten autor, ktorého páchateľ postaví pred políciu čo najzložitejšiu hádanku z čo najväčšieho počtu kúskov obetí, aby jej čo najviac sťažil jeho vypátranie (ale pŕŕŕ, nie aj znemožnil, až takí odporní zasa tí páchatelia nie sú). V takejto dusivej atmosfére zapôsobí ako svieži vánok klasického detektívneho žánru, kde má svoje významné miesto dedukcia vyšetrovateľa, trpezlivé skladanie nitiek príbehu, cieľavedomosť, logika a v neposlednom rade aj technický pokrok na strane páchateľov a vyšetrovateľov, súčasná ponuka troch špičiek kriminálneho žánru – Dve tváre pravdy (Slovart 2018) od Michaela Connellyho, Katharinin kód (Premedia 2018) od Jorna Liera Horsta a Selfies (MOST 2018) od Jussiho Adlera Olsena. Američan, Nór a Dán by mohli naznačovať, že aj tento trend neopúšťania klasických kritérií detektívneho žánru má širšie pozadie a opodstatnenie a ešte stále nevymrel.
Plodné návraty
Ďalšou pridanou hodnotou tejto trojice je objavenie (či pridržiavanie sa) princípu, že odhaľovanie nevyriešených a odložených prípadov je poľom natoľko neoraným a plodným, že sa na ňom pokojne a veľmi dobre uživia aj viacerí elitní autori. Tieto návraty do minulosti totiž ponúkajú nepreberné množstvo motívov, dôvodov zlyhaní, zásahov vyššej moci, limitov vyšetrovania a vyšetrovateľa..., pre ktoré sa v minulosti nepodarilo vyriešiť zločin a potrestať jeho páchateľa. Navyše sa – z hľadiska autora a čitateľa – darí dôveryhodne a literárne presvedčivo prepájať minulosť s prítomnosťou (personálne, sujetovo, v priestore aj v čase...) a kombináciou momentálne prebiehajúceho vyšetrovania s tým v minulosti neúspešným vznikajú aj nové podnety pre autora a čitateľa, ktoré dodávajú žánru ďalšie, neraz nečakané nuansy a prehlbujú tak zážitok pozorného čitateľa.
Napokon, možno takto vzniká vzájomne prepojená a obojstranne efektívna metóda – odhaľovanie záhad z minulosti totiž do veľkej miery, nie však úplne, limituje predvádzanie už spomínaného výrazného trendu hyperbolizovať extrémne napätie a násilie v časti krimižánru.
Harry Bosch, William Wisting aj Carl Mørck musia pri riešení odložených, ale nezabudnutých prípadov systematicky siahať po minucióznej vyšetrovateľskej činnosti, hrabať sa v archívoch, donekonečna analyzovať spisy, či v nich nenájdu nepovšimnutú stopu, signál, neznámy aspekt, ktorý by ich naštartoval a priviedol k riešeniu, a samozrejme, využívať najnovšie vedecké a technické znalosti a kriminalistické postupy. Spomenúť treba predovšetkým objav DNA, ktorý na jednej strane dokázal usvedčiť nemálo páchateľov, ktorí zanechali na mieste činu v minulosti nezbadateľné stopy, ale takisto na druhej strane dokázal spochybniť alebo vyvrátil viacero dôkazov či „dôkazov“, ktoré dostali viacerých neprávom obvinených do cely smrti či k doživotnému trestu.
V podstate všetci hrdinovia spomínanej trojice autorov sa dostali do pozície detektívneho bociana marabu vynútene – Harry Bosch tým rieši odchod do dôchodku po sérii konfliktov s vedením mesta Los Angeles a jeho polície („prišiel do San Fernanda ako dobrovoľník na prácu so starými prípadmi“), Williama Wistinga presunul Horst na riešenie 24 rokov starého prípadu ako spolupracovníka nového tímu O, zameraného na nevyriešené prípady, a Carla Mørcka spolu s tajomným Asadom a nevyspytateľnou Rose ako členov tímu Q presunú do suterénu policajnej stanice z viacerých dôvodov, osobné animozity medzi Mørckom a jeho nadriadenými nevynímajúc.
Intelekt a fantázia
Nielen listovaním v archívoch a systematickou prácou od svitu do mrku a neraz aj v noci sú však naši literárni hrdinovia živí – to by na pútavé čítanie nemuselo stačiť ani najvernejšiemu fanúšikovi. Harry Bosch popri starom prípade, keď práve vzorka DNA naznačila, že Harry v minulosti dostal do väzenia nepravého páchateľa, vyšetruje aj lúpežnú vraždu v lekárni. Connelly podobne ako viacerí spisovatelia tejto žánrovej literatúry neobchádza ani dôležité symptómy doby - tentoraz je to nová drogová scéna, do ktorej sú zapletené aj farmaceutické koncerny a ruská mafia.
Kniha Jorna Liera Horsta Katharinin kód dokonca ústrednú tému tohto textu napĺňa vrchovato – je totiž prvým dielom plánovanej štvordielnej série Odložený prípad (a asi by som neutajil, že bola posledným postrčením bližšie si všimnúť kontrast desu a intelektu spomínaný už v úvode článku). William Wisting sa 24 rokov vracia k nevyriešenému príbehu nezvestnej Kathariny – a s jej manželom Martinom Haugenom sa každoročne stretáva, takže medzi nimi vznikne bližší vzťah. Katharinin príbeh do hry vracia nová metóda, vďaka ktorej sa na jednom listinnom dôkaze z nevyriešeného únosu Nadie Kroghovej objavil práve Haugenov odtlačok prsta. Viac prezrádzať netreba, ale ak máte vo zvyku vychutnať si rozhovory detektíva a podozrivého z vraždy, pohybujúce sa s precíznou presnosťou po tenučkom ľade, nemôžete sa zmýliť.
Siedmy prípad Carla Mørcka z oddelenia Q jednoznačne potvrdzuje, že Adler Olsen si z nevyriešených prípadov kodanskej polície urobil skvelý literárny projekt. Na rozdiel od oboch spomínaných špičkových autorov bonusom tohto dánskeho autora je jeho vycibrený zmysel pre humor a irónia, nie veľmi časté v severskej krimi. Tajomného Asada si nemožno neobľúbiť – nie je však jediným dôvodom, prečo má Jussi Adler Olsen úspech aj u filmových producentov.
Náročnejší čitateľ si však tento trend precízneho spracovania návratov do minulosti môže len pochvaľovať – všetci traja spisovatelia mu totiž ponúkajú kombináciu myslenia a napätia mierou vrchovatou, a hoci sa vďaka dôslednému poznaniu práce policajného vyšetrovateľa autori držia stále pri zemi, nechávajú fantáziu čitateľa fungovať na plné obrátky a ponechávajú jej dostatočný priestor na vlastné pátranie. Postupné logické a dôsledné skladanie vražedného puzzle z dávnej minulosti dáva čitateľovi, odchovanému na klasikoch typu Rexa Stouta, Erla Stanleyho Gardnera či Eda McBaina, pocit, že aj v súčasnej širokej ponuke krimižánru si nájde dosť kvalitných textov, koncentrovaných nielen na emócie čitateľa, ale aj na jeho intelekt.
