Fantastika v literatúre je na vzostupe. Slovenská sci-fi tvorba však bola, paradoxne, v minulosti podstatne bohatšia a invenčnejšia, ako je dnes. Súčasnú domácu fantastiku prvej triedy reprezentuje skôr fantasy, historické romány s fantasy prvkami, prípadne young adult fantastika, tiež však skôr v žánri fantasy ako sci-fi. Stretávame sa s dystopickými motívmi vykreslenia budúcnosti, s témou kolonizácie vesmíru a osudmi astronautov sa dnes domáci autori zaoberajú len minimálne. Možno je to tým, že táto sci-fi téma už prestáva byť sci-fi a pomaly začína byť realitou.
Ešte pred Vernom
Gustáv Reuss v diele Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava (1956) zaujímavou, dialógovou formou vyskladal až náučnú, vedecko-fantastickú knihu, v ktorej sa gemerský učenec Krutohlav v balóne dostane na Mesiac. Tento text bol publikovaný sedem rokov pred Vernovým románom Päť týždňov v balóne a deväť rokov pred románom Cesta na Mesiac.
Samuel Dežo Turčan publikoval v roku 1936, v sympaticky nazvanom vydavateľstve Spolok smejúcich sa filozofov, odvážny a nadčasový román Slováci v stratosfére. Úvahy o vývoji vesmíru a života sa v ňom striedajú s humornejšie ladenými časťami. Autor sa nebránil ani kontroverzným témam a jednu z hrdiniek nechal zomrieť na následky dlhotrvajúcej súlože. Slováci v tejto neobvyklej knihe navštívia Mars, kam sa dostanú náhodou balónom, a spoznávajú technicky veľmi vyspelých obyvateľov tejto planéty.
(zdroj: Archív SME)Po druhej svetovej
Poviedka Jozefa A. Talla Čaro domova zo súboru dvadsiatich piatich poviedok Vlasy Bereniky (1964) rozoberá spôsob, akým sa astronaut po misii vo vesmíre vyrovnáva s návratom na Zem. V zbierke sú glorifikované ich obete, astronauti fungujú ako symboly hrdinov, predurčení, v duchu komunistickej rétoriky, trpieť za vyššie dobro v prospech celého ľudstva. Ženy vystupujú ako pasívne sekundantky mužských hrdinov, krehké bytosti neschopné skutočne hrdinských činov.
Anton Hykisch, príslušník Generácie 56 vo svojej knihe piatich rozsiahlejších sci-fi poviedok Dobre utajený mozog (1979) prezentoval náhľad moderného človeka na technológie. Svoj autorský záujem obrátil aj na dospievajúcich čitateľov a romány Volanty do nebies (1975) a Budúcnosť je už dnes (1987) by sme v súčasnosti zaradili do kategórie young adult.
Jozef Viktor Schwarz, píšuci pod pseudonymom Karol Smrečanský, v zborníku poviedok Návraty z neskutočna (1984), v poviedke Vyhnanstvo opisuje podobnú tému ako Tallo, návrat astronautov na Zem po dlhej misii. Tí sa zložito vyrovnávajú s novými a zmenenými pomermi, ktoré tu zavládli počas ich vesmírnej misie.
V dielach Jozefa Žarnaya sú dôležité mimozemské technológie a deti, ich skúmavý pohľad na svet a nadšenie. Do popredia vystupuje tajomno a dobrodružstvá. V románe Tajomstvo Dračej steny (1973), ktorú si staršia generácia môže pamätať aj z filmu s názvom Tretí šarkan, nájdu deti v skale ukrytú mimozemskú loď. Pokračovaním románu je kniha Prekliata planéta (1977), v ktorej sa deti vďaka nájdenému transportnému zariadeniu dostávajú na inú planétu. Tá je však zničená ekologickou katastrofou, deti sa usilujú prežiť a vrátiť.
(zdroj: Archív SME)Ján Fekete tiež písal knihy pre mládež s vedecko-fantastickým ozvláštnením. Je autorom mnohých poviedok a románov, napríklad Rosa z hviezd (1986), Cestovanie v sedemmíľovom skafandri (1987) či Okolo galaxie za osemdesiat týždňov (1988). Zaujímavosťou jeho diel je napríklad apel na vzťah ľudí k životnému prostrediu. Venoval sa aj téme vytvorenia úspešnej a zdravej civilizácie mimo Zeme.
Príjemnou prózou zo súdka slovenského sci-fi je Kolónia Lambda Pí (1985) od Jozefa Repka. Román bol prerobený aj na rozhlasovú hru. V dnešnom ponímaní ho môžeme zaradiť medzi young adult literatúru. Hrdinom je pätnásťročný Ram Ramuz, ktorý žije vo vesmírnej kolónii Lambda Pí. Jej obyvatelia si vyrábajú vlastný vzduch aj vodu a priemerne sa dožívajú 55 rokov. Hlavní velitelia sa volajú sympaticky – geronti a majú nekalé úmysly s planétou Zem, kam sa pôvodne mali vrátiť.
Vesmírny smiech (1991) je zbierka poviedok a prvotina Ondreja Kruga. Fantastika je v nich podávaná hravejšou formou, humorne, niekedy až čiernohumorne. V poviedkach však viac rezonujú témy cestovania v čase a robotiky ako osídľovania cudzích planét.
A dnes?
Aktuálne slovenské sci-fi je chudobnejšie. Výraznejšie ho reprezentuje len Jana Plauchová. Jej román Večnosť omylov (Artis Omnis, 2014) je sci-fi triler z prostredia vesmírneho výskumu. Autorka je vedecká pracovníčka a odborné námety sú jej blízke. Forma podania príbehu je vláčnejšia a sadne skôr čitateľom, ktorí sú otvorení pozvoľnejšiemu tempu dávkovania akcie.
Zaujímavé sú aj niektoré sci-fi poviedky Zusky Stožickej, predovšetkým poviedka Letec do večnosti, ktorá zvíťazila v súťaži Martinus Cena Fantázie a je súčasťou zborníka poviedok Fantázia 2013.
(zdroj: Archív SME)
