BRATISLAVA. Keď od štvrtka vyjdete z výťahu na druhom poschodí Slovenskej národnej galérie, asi zostanete prekvapení.
Novú výstavu maliara Jána Bargera otvára prázdna miestnosť s jedným obrazom, ktorý môžete poznať už z plagátov, je to Autoportrét z roku 1970.
Hlava umelca na ňom vytŕča z okna, tvári sa apaticky, priam znudene, a vedľa neho stojí menšie zátišie s kvetinami. Väčšinu plochy obrazu zaberá nie veľmi príjemná hnedá farba.
Kurátorov výstavy vraj v galérii odrádzali, aby ho vybrali na propagačné materiály. Pýtali sa ich: Taký škaredý obraz? A Berger to na otvorení výstavy doplnil slovami: „Škaredý? Úplne súhlasím.“
Návštevník by sa však nemal dať prvým dojmom zmiasť, výstavu možno zhrnúť rôznymi prívlastkami, no prázdna a škaredá k nej rozhodne nepatria.
Hranica medzi snom a skutočnosťou sa stráca
Ján Berger sa narodil počas druhej svetovej vojny, jeho rodinu zasiahla kruto. Na rodnom liste má pečiatku so svastikou, na území rodného Slizeska bola vtedy nacistická ríša.
