Sociálka chcela vziať ufológovi dieťa. V animovanom filme je možné ho zachrániť

Výroba digitálne animovaných filmov vďaka dostupnosti technológií výrazne zlacnela, a tak sa do ich nakrúcania púšťajú i krajiny, ktoré nepatria na výslnie sveta filmovej zábavy. Lenže celovečerný film ešte stále predstavuje veľkú investíciu a producenti ju chcú dostať nazad i s úrokmi.

To je možno dôvod, prečo tvorcovia digitálne animovaných snímok v Indonézii, Malajzii, Juhoafrickej republike, Brazílii, Rusku, Číne, Španielsku, Mexiku i v Európe otrocky napodobňujú nedostižné americké originály.

Nielen príbehy, ale i pozadia, farby, stavby, ba i postavy sa navzájom ponášajú tak veľmi, až je problém odlíšiť ich od seba. Ako keby vznikali podľa rovnakej série vzorov a šablón. Tvorcovia rodinnej sci-fi komédie Luis a ufóni išli ešte o krok ďalej: situovali príbeh svojho projektu do Spojených štátov a všemožne sa usilujú vzbudzovať dojem, že nejde o lacný europuding, ale o skutočný americký film.

Škoda, lebo ich dielko je vtipné, zábavné a ukrýva i nejedno prekvapenie.

Nula z malého mesta

Školák Luis je typický outsider. Deti sa mu posmievajú a šikanujú ho, lebo jeho otec je výstredný čudák. Ufológ, presvedčený, že v detstve sa stretol s mimozemskou civilizáciou, zasvätil život hľadaniu života vo vesmíre. Nedbá o seba, zanedbáva však i domácnosť a najmä Luisa. Až tak, že o chlapca prejaví záujem sociálna starostlivosť.

A práve v tej chvíli na Zem prikvitnú traja blázniví ufóni. Zachytili televízne vysielanie a túžia po špeciálnom masážnom matraci z telešopingu. Naďabia na Luisa, zblížia sa a zistia, že si navzájom dokážu pomôcť. Luis ovláda záhady objednávania tovaru z televíznej reklamy a ufóni zasa vedia ľubovoľne meniť podobu.

Popletenosť, nezodpovednosť a bláznivosť troch vesmírnych turistov, ale aj hrozivé sprisahanie a nejedna náhoda spôsobia, že všetko sa neuveriteľným spôsobom zamotá. Vyriešenie tohto gordického uzla je prekvapivé – a ak sa zmierime s celkovou nepôvodnosťou filmu, v rámci žánrových pravidiel mu sotva možno niečo vyčítať.

Poctivá tretia liga

Režírujúci držitelia Oscara za krátky animovaný film bratia Lauensteinovci s pomocou amerického animátora Seana McCormacka vytvorili svieže vtipné dielko, ktoré dokáže zaujať. Dôsledne dodržiavajú zákonitosti žánru i dramaturgické poučky. Napätie a smiech sa striedajú v tých správnych okamihoch, postavy majú prepracované charaktery, vzťahy i súvislosti – a neporušujú ich.

Pravdaže, o nejakom novátorstve nemôže byť ani reči. Podobné postavy i príbehy sme už videli veľa ráz. Na rozdiel od mnohých iných treťoligových animákov však rozprávanie narúša len máločo. Najviac azda nevyrovnané výtvarné návrhy.

Neprekáža, že mimozemšťania vyzerajú ako z iného filmu a tak trošku pripomínajú Mimoňov z Ja zloduch. Aj detské postavy obstoja. Problém je s dospelými, pri ktorých tvorcovia akoby zatúžili po realizme. Opustili jednotiacu linku štylizácie a výsledkom sú nepríjemné figúry s mimikou, gestami i chôdzou zombií. Našťastie je to jediná závažnejšia pripomienka, ktorú môže citlivejší divák vzniesť. Luis a ufóni je letná zábava pre nenáročnú rodinu.

Hodnotenie redakcie: 3 hviezdičky z 5