Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Vždy som stál vedľa frontmanov, sprevádzal som sólistov. Som sideman, hovoril o sebe basgitarista Fedor Frešo. Zomrel v utorok 26. júna, mal 71 rokov.
O údele hudobníka, ktorý síce stojí v žiare reflektorov, ale nie je v ich centre, napísal aj knihu. A tiež ju nazval Sideman. Napriek tomu sa stal Fedor Frešo jedným zo stavebných prvkov slovenskej populárnej hudby. Hral v skupinách, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo kedy u nás vzniklo.
Hrali tak, že ani vrchnosť nebola proti
Vďaka patrí aj jeho rodičom, že ho nechali uletieť si. Jeho otec Tibor Frešo bol operný dirigent a skladateľ, tak si predstavoval aj kariéru svojho syna. Pri klasickej hudbe. Lenže jeho hra na kontrabas až tak veľmi nebrala, zaľúbil sa do rock ´n´ rollu.
Dva roky, dnes sa to zdá ako nič, hral s Pavlom Hammelom v Prúdoch a potom sa dal nahovoriť na celkom opačný projekt. Collegium Musicum stavalo na silných, prepracovaných inštrumentálnych pasážach, líder Marián Varga chcel dokázať, že bigbeat nie je v žiadnom rozpore s vážnou hudbou.
Čo aj Fedorovi Frešovi, milovníkovi džezu, vyhovovalo. Hranice v hudbe považoval za zbytočné.
Na našu scénu sa s kolegami dostal v čase, keď ešte aj politika ich hudbe priala. Prúdy zažili časy uvoľnenia, pred Okupáciou, Collegium zas vrchnosť tešilo tým, že predáva množstvo platí a vypredáva Lucernu, bolo sa čím chváliť. No tento typ slobodných hudobníkov sa nemohol živiť na profesionálnej úrovni, všetci mali aj iné povolania.
V rozhovore pre SME Fedor Frešo povedal, že to boli zároveň časy prísnej lojálnosti. "Kto hral v jednej kapele, nemohol hrať v druhej." Časom však pochopil, že žiadna kapela sa nemôže rozpadnúť, nemôže ani zaniknúť, jej členovia len môžu na istý čas odísť od seba a nestretávať sa.
V roku 1972 bol Frešo aj pri legendárnom albume Hammela a Vargu Zelená pošta, ktorý zachytil náladu prelomovej generácie slovenskej hudby. A bola to pozitívna, nádejná nálada. Marián Varga dostal chuť vrátiť sa k tomu, čo s Hammelom tvorili v Prúdoch, teda k pesničkovej forme.
Texty písal Kamil Peteraj, aj vtedajší minister kultúry Miroslav Válek napísal jeden pamätný: Smutná ranná električka. Hoci vtedy hudba vznikala v réžii štátu a monopolného vydavateľstva Opus, Frešo pri nahrávaní vystupoval nielen ako basgitarista, ale aj ako producent.
Ľudia radi zabúdajú
Dôležité obdobie jeho života tvorili kapela českého gitaristu Radima Hladíka Blue Effect a Fermáta na čele s Ferom Griglákom. V knihe Sideman Fedor Frešo úprimne napísal, že boli obdobia, keď sa s kolegami hádal, keď si s nimi nerozumel, a boli aj obdobia, keď sa mu hudobne nedarilo. Vtedy učil alebo pracoval v rozhlase ako režisér.
V poslednej dobe sa trochu skepticky pozeral na to, aké postavenie v spoločnosti hudobníci majú. "História ukazuje, že ľudia radi na hocikoho zabúdajú. Za všetkých spomeňme Deža Ursinyho," hovoril. Reagoval tým aj na ticho zo strany štátnych inštitúcií, keď zomrel Marián Varga.
Správa o jeho smrti prekvapila Ladislava "Agnesa" Snopka, ktorý sa s Frešom ešte pred tromi dňami stretol. Rozprávali sa o novej podobe Collegia Musica s organistkou Bernadettou Šuňavskou aj o koncerte, ktorý chystali pre tohtoročnú Pohodu.
