BRATISLAVA. Bol rok 1969, Američania mali ešte v čerstvej pamäti tragédiu vesmírnej lode Apollo 1. Tušili, že niekoľkokrát zlyhajú, kým sa dostanú na Mesiac, ale nemysleli si, že sa im to stane už na zemi. Že sa už pri cvičnom lete kabínka vznieti, v prostredí čistého kyslíka za niekoľko sekúnd zhorí, a že pri tom zahynú traja kozmonauti.
Bol rok 1969 a Neil Armstrong vedel, že vesmírna technológia nezodpovedá celkom ambíciám, ktoré Spojené štáty mali. V dobývaní vesmíru sa narýchlo pokračovalo len preto, že americkí prezidenti chceli dokázať prevahu nad Sovietskym zväzom.
Keď teda v júli nastupoval s kolegom Buzzom Aldrinom do vesmírnej lode Apollo 11, veľa riskoval. Hoci v priamom prenose, ktorý sledovali milióny ľudí, mával do kamery a dvíhal palec hore, uvedomoval si, že všeličo sa môže pokaziť.
"Vrátite sa?" pýtal sa ho pred cestou syn. A jeho odpoveď nebola veľmi uspokojivá: "Všeličo nám môže hroziť. Ale robíme všetko preto, aby sme sa vrátili."
