BRATISLAVA. Slovenská národná galéria v rámci projektu Made in Czechoslovakia venovaného 100. výročiu vzniku Československej republiky otvorila výstavu venovanú dvom klasikom českého a slovenského moderného umenia - Emila Fillu a Ľudovíta Fullu.
Výstava hľadá paralely, ale aj odlišnosti a špecifiká umeleckých i životných osudov týchto dvoch výrazných umelcov.
Fillu a Fullu spája podľa kurátorky Kataríny Bajcurovej československý príbeh. Obaja sa narodili za monarchie, zažili vznik prvej republiky, jej rozdelenie počas 2. svetovej vojny i povojnové obdobie.
Príbeh Fillu a Fullu je na výstave rozdelený do šiestich kapitol, ako sú kubizmus a avantgarda, či mýtus a boje. Oboch reprezentuje spolu približne 140 diel z rokov 1912 až 1953, od zaujatia Fillu kubizmom až po jeho smrť. Kubizmus poznačil celoživotnú Fillovu tvorbu. Zároveň zo spomienok vieme, že Fillovo dielo inšpirovalo o 20 rokov mladšieho Fullu.
Bajcurová na tlačovej besede upozornila, že výstava by nebola možná bez ústretovosti súkromných partnerov a zberateľov. Je jedinečnou možnosťou vidieť tvorbu oboch umelcov po dlhšom čase na Slovensku. Jediná výstava tvorby Emila Fillu v Bratislave bola zo zbierok Národnej galérie v Prahe v roku 1973 k 20. výročiu smrti umelca.
Posledná veľká výstava Ľudovíta Fullu v bratislavskej SNG bola v roku 2002. Okrem diel zo zbierok SNG sa všetky ostatné Fillove diela na Slovensku doteraz nevystavovali, dodala kurátorka.
Na výstave odborne spolupracovala riaditeľka SNG Alexandra Kusá, ktorá potvrdila, že umelcov nespája iba podobnosť mena, ale množstvo výtvarných a filozofických ideí.
Zároveň upozornila na Fillovo veľkorozmerné plátno nazvané „Kde dvanásť kľúčov od dverí“ zo zbierok SNG. Je vystavené po prvý raz a je dôkazom, že aj v 50. rokoch poznačených socialistickým realizmom dokázal Filla tvoriť slobodne, v súlade s aktuálnym výtvarným dianím vo Francúzsku.
SNG pripomína, že obaja umelci patria k najvýznamnejším postavám českého a slovenského umenia 20. storočia. Každý z nich uvádzal do nášho umenia avantgardné prúdy a podnety z Európy.
Ako československí občania reprezentovali úspechy a vzostupy českého a slovenského umenia v širšom medzinárodnom kontexte, angažovali sa v spoločenskom živote i umeleckom školstve, v 50. rokoch boli obvinení z formalizmu, postihnutí dogmatizmom a museli sa vyrovnať s oficiálne proklamovanou metódou socialistického realizmu.
