Michael Ondaatje je ročník 1943, patrí k silnej skupine spisovateľov sedemdesiatnikov, ktorým sa slávy a pozornosti publika dostáva už niekoľko dekád. Odvrátenou stranou tohto stavu vecí je vysoko nastavená latka. Ako v prípade starnúcich levov, okolie hľadá v najnovšej knihe známky autorových ochabujúcich schopností. Ondaatje napísal viacero románov, vydal veľa zbierok poézie, ale pre väčšinu čitateľov zostane navždy autorom Anglického pacienta (1992). Pravda, mnohí knihu vôbec nečítali, poznajú jej adaptáciu od Anthonyho Minghellu z roku 1996, ktorej výsledkom bol mimoriadny film, ovenčený deviatimi Oscarmi. Ralph Fiennes ako gróf László de Almásy je dodnes nezabudnuteľným prototypom romantického hrdinu.
Obvyklé ingrediencie v odlišnom príbehu
Po siedmich rokoch od vydania posledného románu sa Michael Ondaatje vracia s novinkou Warlight, v ktorej sa stretneme s ingredienciami použitými aj v Anglickom pacientovi. Druhá svetová vojna, špióni, kartografia, láska, zrada, pokánie. Prostredie a postavy sú diametrálne odlišné. Zostáva autorova obľúbená metóda, keď hlavný hrdina loví v jazere svojich spomienok, prechádza zo súčasnosti do minulosti, kde veci majú nejasné kontúry, pretože pamäť mnohé zahalí hmlou a viditeľné sú len útržky udalostí.
Príbeh sa točí okolo osudu súrodencov Rachel a Nathaniela. Prvá veta knihy čitateľa doslova vrazí do stredu diania: „V 1945 naši rodičia odišli a nechali nás v opatere dvoch mužov, ktorí mohli byť zločincami.“ Štrnásťročný chlapec a šestnásťročné dievča sa s úžasom dozvedajú, že rodičia odchádzajú pre otcovu prácu do Singapuru a oni dvaja budú navštevovať internátne školy. Ich opatrovníkom bude podnájomník obývajúci podkrovie v ich rodinnom dome. Volajú ho The Moth, teda mora, nočný motýľ a vlastne o ňom ani veľa nevedia. Všetko ide v expresnom tempe, otec odlieta, matka sa ešte chvíľu zdrží, baliac si zdĺhavo lodný kufor, ale po čase je preč aj ona. Deti absolútne neznášajú internátny režim, a tak Moth zariadi ich preradenie na bežné denné štúdium. Dom sa na prekvapenie oboch mladých začína zapĺňať podivnou spoločnosťou od ľudí z polosveta cez operné speváčky, vedkyne až po ľudí úplne neidentifikovateľných. V tejto pestrej zmesi vyniká The Darter, súdiac podľa prezývky, obľubujúci vrhanie šípok do terča. Venuje sa prevažne nočnej šmeline na Temži a podvodom na psích pretekoch. Pre Nathaniela sa stáva otcovskou postavou, je mu bližší ako vždy vzdialený a nedostupný vlastný rodič.
Michael Ondaatje: Warlight (Jonathan Cape, 2018)Tajomstvo lodného kufra
Deti si akosi dokázali zvyknúť na zmenené podmienky, Nathaniel ľahšie ako Rachel, ale len do chvíle, keď v pivnici domu náhodne objavili schovaný matkin lodný kufor. Došlo im, že matka ich opustila, že vôbec nevedia, čo a kde robí, kým vlastne je. Ďalšie stránky knihy sú temnou až snovou mozaikou života v Londýne, stále plného ruín z bombardovania počas Blitzkriegu. Nathaniel spoznáva rôzne prostredia, podhubie mesta, s Darterom sa plaví popod nočné mosty rieky, stále osvetlené len nepatrnými vojnovými svetielkami pre zatmenie proti náletom, spoznáva prvú lásku. Rachel trpí viac, prejaví sa u nej epilepsia. Zdá sa, že Moth, Darter a mnohí iní hostia domu deti ochraňujú, ale jedného dňa aj tak nastane dramatická situácia, ktorá všetko zmení. Ľudia sú zrazu mŕtvi, zranení, nasleduje útek z Londýna a hlavne, úplne znenazdajky sa objaví matka. Život sa zasa prudko mení.
Matkine tajomstvá
V tejto súvislosti je zaujímavé, že Ondaatje, ktorý sa narodil na Cejlóne, dnešná Srí Lanka, prakticky nepoznal svojho otca, ťažkého pijana. Rodičia sa rozviedli, matka odišla do Anglicka a chlapec žil roky u príbuzných, až kým si ho matka v roku 1954 nezavolala k sebe, aby pokračoval v štúdiu na britských školách. Podobný osud má aj Nathaniel. Sestra Rachel, ktorá odmietla matke odpustiť, sa z ich života odstrihla a chlapec pokračuje štúdiom v internátnych školách a prázdninami trávenými v bielom dome v Suffolku, kde matka teraz veľmi izolovane žije. Skrýva sa a chráni aj syna. Keď sa jej opýta: „Čo si robila, že to bolo také strašné“? Odpoveď znie: „Moje hriechy sú rôznorodé.“
Nathaniel v tom čase netuší, koľko a akých tajomstiev skrýva jeho matka Rose, ktorá sa v druhej časti knihy mení na hlavnú postavu. Rose zomiera v čase, keď jej syn začína študovať vysokú školu. Na pohrebe mu neznámy muž povie, že jeho matka bola pozoruhodná žena. Marsh Felon, tak sa ten človek volá, je kľúčom k minulosti a k udalostiam, ktoré tak poznačili život Rose a jej dvoch detí.
Archív tajnej služby
Nathaniel v čase, keď sa už blíži k tridsiatke, dostane ponuku pracovať v archíve tajnej služby. Bolo to obdobie, keď sa upravovali, presnejšie likvidovali stopy po akciách britských špiónov počas vojny a tesne po nej. V roku 1945 síce podpísali mier, ale predtým aj potom sa už začínali formovať nové účelové spojenectvá, likvidovali sa zostávajúci aj noví oponenti. Prebiehalo veľa akcií v neznámom teréne. Nathaniel pátra po stopách svojej matky a Marsha Felona. Je schopný nájsť len veľmi hlboko založené útržky z ich akcií, zostatok si domýšľa. Prechádza od faktov k fantázii. S určitosťou však vie, že počas vojny sa jeho matka pod vplyvom nemeckých útokov rozhodla pomáhať ako tajná spolupracovníčka britskej špionáži. Alebo bolo skutočnou príčinou sklamanie v manželstve a to, že ju úloha matky na plný úväzok dostatočne intelektuálne nevyťažovala? V dôsledku svojich rozhodnutí sa menila, obrusovala a zatvrdzovala. Marsh Felon, ktorý ju poznal od detstva, sa stal jej Mefistom a ona prijímala výzvy a úlohy, ktoré často prinášali ako výsledok smrť. Mŕtvi mali rodiny a tie boli rozhodnuté pomstiť sa. Nathaniel si všetko interpretuje po svojom a uzatvára: „... duch mojej matky opúšťajúci jej telo spôsobom, akým moja matka utiekla z tohto domu vo veku osemnásť rokov na univerzitu, aby študovala jazyky a stretla nášho otca počas druhého ročníka, vzdala sa právnickej fakulty, mala dve deti a potom utiekla aj od nás.“
Rozpletené tajomstvá
Warlight, vojnové svetlo, zatmenie, je zbierka obrazov, akoby lampa rozkývaná v tmavej miestnosti v zábleskoch odhaľujúca tmavé kúty. Nathaniel do nich pozerá dospelými očami, a aj keď spomína na svoj život mladého chlapca, nedokáže sa odosobniť od svojho dospelého ja, od toho, čo sa dodatočne dozvedel, a čo vrhá na ľudí, ktorí ho vtedy obklopovali, iné svetlo, vyvoláva voči nim iné pocity. Je zaujímavé ku koncu knihy vedieť, že zdanlivo nepodstatné maličkosti z prvých sto strán knihy, mnohé drobné detaily, sú vlastne stopami, ktoré neskôr pomôžu k rozpleteniu tajomstiev. Pospájaním bodov nakoniec vzniká pochopiteľný obrazec. Ak čitateľ nečíta začiatok knihy pozorne, bude potrestaný stratou súvislostí.
