Román 2084 od Martina Juríka je orwellovsky antiutopická vízia budúcnosti, na ktorej autor pracoval od roku 2005.
V tejto knihe nepreberú vládu nad svetom stroje alebo mimozemšťania, antiutópiu nespôsobí technologický pokrok. Naopak, svet sa vráti o niekoľko storočí dozadu a to nielen vďaka (pomerne stručne opísanému) black outu z roku 2033, ale najmä vinou spoločnosti, ktorá si to nasmeruje priamo do Hobbesovej vízie prirodzeného stavu, v ktorej je homo homini lupus (človek človeku vlkom), a z čoho zákonite vzíde stav bellum omnium contra omnes (vojna všetkých proti všetkým).V Juríkovej verzii budúcnosti dominuje strach ľudí pred ľuďmi samými. A nad tým všetkým sa vznáša náboženstvo a boj o moc ako praprincíp nenávisti a ospravedlneného násilia.
Ali a Chris
Autor román v úvode prezentuje ako knihu proti extrémizmu, za kritické myslenie a zdravý rozum . Záleží mu na tom, aby čitateľ porozumel. V časti s názvomČo by ste mali vedieť... predkladá krátku genézu tvorby knihy a celkového zámeru.
V jednotlivých častiach románu sa striedajú dejové línie zubného technika a potomka nemeckých konvertitov Aliho a neúspešného bývalého boxera Chrisa. Chris žije na Slovensku, vo svete, kde sú lieky nedostupné alebo dostupné len veľmi ťažko, kde ľudia zomierajú aj na banálne choroby, kde neexistuje internet a vo všetkom je radiácia ako dôsledok jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom a ďalších bômb, ktoré dopadli na európske mestá. Po krajine sa pohybujú paravojenské jednotky panterov, ale terorizujú sa aj deti v škole navzájom. Chris je mužný, trpí v zlom manželstve a má málo peňazí na synove lieky proti astme. Prijme ponuku agenta ruskej rozviedky Korovjeva a napriek antipatiám k Rusku a silnému vnútornému pocitu, že by to robiť nemal, sa stáva pomocníkom v (naoko) ich hre. Za odmenu mu prisľúbia peniaze aj lieky a tak odchádza na misiu do miest za železnou oponou, ktoré naplno ovláda chaos, tvrdé kontroly a prísne tresty. Vládne tu islam, pôvodné nemecké obyvateľstvo je zničené, rovnako ako zvyšky kultúry v podobe historických stavieb. Hlavným cieľom ruskej rozviedky je získať pôvodný Korán z Hafsinho hrobu, ktorý by sa mal nachádzať u kalifa v bývalom Bambergu, ktorý je premenovaný na Bansaru. Dobrodružstvo je to napínavé, akcia rýchla, príbeh vzrušujúci a v momente, keď sa pretne s osudom Aliho, aj prekvapujúci.
(zdroj: Archív SME)Ali sa raz cestou z práce nechcene dostane do rozvášneného davu a v strachu pred vlastnou smrťou sa zúčastní na kameňovaní mladého dievčaťa. Udalosť ho zasiahne, hľadá na svoj čin náboženské ospravedlnenia a potvrdzuje si ich na druhý deň s kolegami v práci. V ten deň má práve narodeniny a od kolegov dostane ako dar mladú, krásnu a úslužnú otrokyňu Tessu. Večer ho susedia pozývajú na večeru a silou-mocou mu núkajú svoje dcéry za manželky. Ali má 25 rokov, je úspešný, má vlastný byt a je považovaný za dobrú partiu.
Za manželku mu núka svoju dcéru aj ďalší sused. Je presvedčivý, naliehavý, povedať nie je pre Aliho zložité. Lenže Ali musí povedať nie, pretože už stretol tajomnú Lajlu a vie, že v jeho živote zohrá ešte dôležitejšiu úlohu ako otrokyňa Tessa. Napokon sa k odmietnutiu nedostane, udalosti sa, azda až príliš, zamotajú a pre Aliho sa začína nový život.
Mužský svet 2084
Ali je ambivalentný hrdina. Jurík chce, aby sme ho vnímali v kontexte sveta, v ktorom žije, ako rozpolteného a vnútorne inklinujúceho k odvahe a mierumilovnosti, avšak Ali v skutočnosti vyznieva ako slaboch. Iritujúcejšie však je, že na jeho slabošstvo doplácajú ešte slabší, najmä ženy. Alimu ide o vlastné prežitie a dobro a ak to bude stáť život nevinného, Ali to, síce nerád, ale obetuje. Chvíľu sa nadchýna jedným, vzápätí zas druhým, jeho city sú vždy úprimné, silné a zakaždým je to jedinečný moment. Jeho rozpoltenosť je mätúca.
2084 je mužský svet, v ktorom ženy zomierajú ako na bežiacom páse. A väčšinou to Aliho len posunie vpred a je to v jeho prospech. Ženy v románe vystupujú ako sekundantky, vytvárajú schodíky, po ktorých Ali stúpa smerom k poznaniu samého seba a toho, čo je dôležité preňho samotného.
Na Orwella v knihe odkazuje viacero detailov, napríklad fiktívna postava Emmanuela Goldschmiedta ako ponáška na Emmanuela Goldsteina z Orwellovho románu 1984. Jurík od neho predkladá aj citácie, ktoré mieša so skutočnými výrokmi reálnych ľudí a aj takto mixuje fikciu s realitou.
2084 obsahovo evokuje aj film Potomkovia ľudí od Alfonsa Cuaróna z roku 2006, ktorý nakrútil podľa románu P. D. Jamesovej z roku 1992. Antiutopická vízia predkladá svet, v ktorom sú autoritárske režimy posadnuté vnútornou bezpečnosťou zo strachu z imigrácie a imigrantov.
Zápletka tkvie v tom, že ľudia stratili schopnosť reprodukovať sa a vláda priamo podporuje samovraždy. Z vízie ide podobne depresívna emócia ako z Juríkovho románu. Už od úvodných strán začne na čitateľa padať tieseň. Je to náročné čítanie, ktoré sa však číta ľahko. Akčné pasáže, respektíve príbeh, ktorý posúva dej dopredu, sú prekladané obšírnymi časťami, v ktorých autor prostredníctvom listov jednotlivých postáv či ich rozhovorov oboznamuje čitateľa nielen s tým, ako sa ľudstvo do daného stavu dopracovalo, ale predkladá aj rôzne výklady Koránu a aplikácie islamu. Jurík má tému naštudovanú, a preto si môže dovoliť púšťať sa v nej aj do vôd fikcie.
Triler? Sci-fi?
Knihe by prospela pozornejšia redakčná a precíznejšia editorská práca. Ale to je výhrada smerom k vydavateľovi, nie k autorovi. Vydavateľ sa neblysol ani obálkou, ktorá len okrajovo korešponduje s obsahom knihy a je ponáškou na úplne odlišný druh príbehu. V tomto prípade sa skutočne oplatí nesúdiť knihu podľa obalu.
Záhadou pre mňa je aj to, prečo je román označený ako triler. Akcia tam síce nepochybne je, je tam aj tajomná zápletka či špionáž, avšak určite by mu viac pristalo priznanie žánru sci-fi.
Po dočítaní je, napriek všetkému, človek náhle akýsi spokojnejší, že žije tu a teraz. V časoch, v ktorých zatiaľ platia aké-také pravidlá, a má pocit, že ešte dokáže veci zvrátiť a nasmerovať k vízii mierumilovného stavu, v ktorom nebude človek človeku skutočne vlkom. A potom začne uvažovať nad tým, ako to môže dosiahnuť. Odbojnosťou ako Chris? Konečným osmelením sa v štýle Aliho? A ako konkrétne by toto osmelenie sa malo vyzerať?
2084 je ťažká kniha o vízii čias, aká sa nás, azda, nikdy týkať nebude. A ak budeme mať šťastie, odvahu a použijeme zdravý rozum, na ktorý sa v úvode odvoláva autor románu, nebude sa týkať ani našich detí a ich detí.
