Stretli sme sa po slávnostnom odovzdávaní ciel za umelecké preklady. Vydavateľstvo Zelený kocúr získalo Uznanie Literárneho fondu za významný edičný čin za rok 2017 – bola ním kniha Rafika Schamiho Sofia alebo začiatok všetkých príbehov (preložil Marián Hatala). Príjemne spontánna konateľka vydavateľstva Aurélia Gulázsi a redaktorka a prekladateľka Renáta Deáková sa podelili s informáciami o tomto zaujímavom vydavateľskom príbehu.
Čo pre vás znamená toto ocenenie?
Aurélia Gulázsi: Vnímame ho aj ako uznanie pre vydavateľa, ale v prvom rade ako uznanie práce prekladateľa a redaktorky. Je pre nás dôkazom, že naša práca má zmysel.
Vydavateľstvo Zelený kocúr vzniklo v roku 2012 s cieľom „ponúknuť slovenskému čitateľovi knižné tituly, ktoré majú vynikajúci ohlas v zahraničí a boli ocenené odbornou porotou“ – videli ste dieru na trhu, že takéto knihy tam chýbajú?
AG: Áno. Sledovali sme, čo vychádza v zahraničí, čo funguje, a mali sme pocit, že na Slovensku sú biele miesta na knižnom trhu, ktoré by sme vedeli pokryť.
Na vašich knihách vidieť, že im venujete veľa pozornosti. Zaznamenal som aj postreh, že mali „vynikajúci ohlas v zahraničí a boli ocenené odbornou porotou“ – znamená to akúsi predselekciu zahraničnou odbornou a čitateľskou verejnosťou? Spoliehate sa na ocenenia zo zahraničia?
AG: Sú pre nás dôležité. Napríklad, keď sme uvažovali o Vermesovej knihe A je tu zas, konzultovali sme to s Michalom Hvoreckým, ktorého názor na nemeckú literatúru vnímame ako veľmi kompetentný. Sledujeme udeľovanie cien a kritický ohlas na knihy v zahraničí, ale potom oslovujeme aj domácich znalcov, prekladateľov.
Renáta Deáková: Oslovujeme slovenských odborníkov, lebo nás zaujíma ich názor na danú knihu, na to, či by podľa nich mohla byť zaujímavá pre slovenských čitateľov.
Stalo sa vám, že kniha mala skvelé ohlasy, ale na slovenský trh ste ju nedostali pre negatívne postoje domácich odborníkov?
AG: Myslím, že zatiaľ nie. Ale začíname mať skúsenosť, že to, čo uspeje v zahraničí, nie vždy funguje aj na Slovensku. Napríklad ani Nobelova cena nemusí byť zárukou, že kniha bude u nás bestsellerom.
Máte na mysli niečo konkrétne?
AG: Vydávame napríklad knihy Alice Munroovej, sme presvedčení, že je to kvalitná literatúra a bude taká aj o desať – dvadsať rokov, napriek tomu to nie je na Slovensku trhák.
Prečo Zelený kocúr? Obsahuje v sebe ten názov nejakú symboliku alebo ste len chceli zaujať?
AG: Mal to byť vtipný, zaujímavý názov, ktorý vyvolá pozornosť čitateľov. Nemá v sebe skrytý význam, trošku naznačuje, že vydávame aj detské knihy.
Zaznamenal som niekoľko vašich kníh – Vermesov Hitler v knihe A je tu zas, Magnitského príbeh v knihe Zatykač, Večere diktátorov – akoby to bol istý druh kníh, ktorý oslovuje priaznivcov literatúry na pomedzí fiction a non fiction. Ale potom vydávate aj iné knihy typu Tréning väzňa...
AG: To je náš bestseller, najúspešnejšia kniha...
...a potom rôzne motivačné knihy, dobrodružné, romantické, detské knihy. Máte veľmi široký záber a mal som pocit, že ak hovoríte o diere na trhu, skôr pôjde o špecializované vydavateľstvo.
AG: Lebo tých dier na trhu je viac. Pre nás je dôležité, aby sme mali široký záber, lebo aj okruh našich záujmov je taký, mnohostranný.
Potom musíte oslovovať aj väčší počet redaktorov, prekladateľov, špecialistov na jednotlivé žánre, čím si vedome komplikujete situáciu.
AG: Presne tak. Je to náročnejšie, ale tým, že je to pestré, je to aj zábavnejšie, a väčšia výzva. Občas ideme metódou pokusov a sami niekedy nevieme, čo sa vydarí a čo nie.
Tou širokou ponukou akoby ste konkurovali veľkým vydavateľom – trúfate si?
RD: Radšej ako konkurenciu máme spoluprácu s inými vydavateľstvami. A čo sa širokej ponuky týka, ešte neviete, že ideme vydávať aj náročnejšiu literatúru.
AG: Veríme, že ak zabodujeme niečím ako leporelo Nenásytná húsenička, čo sa možno zdá banálne, ale je to svetový bestseller už od roku 1964 a doteraz nebol vydaný na Slovensku, tak si možno ľudia všimnú aj naše ďalšie knihy.
Ktoré knihy za tých niekoľko rokov patria k najúspešnejším?
AG: Nenásytná húsenička, Tréning väzňa, Outlander, A je tu zas... Ale napríklad aj detská séria Potulky jarou, letom, jeseňou a zimou je veľmi populárna. Tieto leporelá sa používajú v alternatívnych škôlkach, sú vynikajúce pre malé deti, lebo sú nezničiteľné, je v nich veľa ilustrácií a rodičia si môžu spolu s deťmi vymýšľať nekonečne veľa príbehov. Aj táto edícia bola v zahraničí veľmi úspešná a na Slovensku nebola známa. Teraz z nej každý rok robíme dotlač.
Čo rozhoduje o tom, ktorú knihu chcete vydať? Spoliehate sa na zahraničné referencie, vlastnú intuíciu, odporúčania spolupracovníkov?
AG: Rozhodujeme o tom spolu s kolegom Tamásom Novákom. Sledujeme zahraničné časopisy, ocenenia, ale spoliehame sa aj na naše osobné skúseností a vkus. Vyberáme si knihy, ktoré sa nám páčia, ktoré máme radi. Napríklad Tamás podľa knihy Tréning väzňa najprv cvičil, až potom sme knihu vydali.
Máte aj spätnú väzbu od slovenských čitateľov?
AG: Veľa ich je na našej facebookovej stránke, ľudia nám posielajú ohlasy, neraz aj fotky, ako sa nad Potulkami zhovárajú s deťmi. Veľa pozitívnych ohlasov je na kvalitu našich prekladov, či už to bol Outlander, alebo A je tu zas a teraz Sofia.
RD: Zelený kocúr pri vydávaní robí aj akúsi skúšku prekladateľov – posiela jednu kapitolu viacerým prekladateľom, vyžiada si skúšobný preklad a už sa stalo, že skúsený, renomovaný prekladateľ knihu na preklad nedostal, lebo sa našiel niekto na konkrétny text vhodnejší. Zelený kocúr hľadá správneho prekladateľa pre jednotlivé texty. Dôkladná je aj redakčná práca.
AG: Dávame si záležať na tom, aby sa vytvorila dobrá spolupráca medzi prekladateľmi a redaktormi. Má to vplyv na konečný výsledok.
Spomínali ste náročnejšiu literatúru – myslíte tým edíciu kvalitnej európskej prózy Pevný bod, ktorú začínate knihou Antala Szerba Cesta za mesačného svitu?
RD: Aurélia ma oslovila, aby sme urobili edíciu pre kvalitnú maďarskú alebo európsku prózu.
Budem vás citovať: „Ponúkame slovenským čitateľom navigáciu. Chceme hľadať a verím, že aj nachádzať pre nich naozaj hodnotných autorov.“
RD: Máme pripravených viacerých autorov. Začali sme našou srdcovkou Antalom Szerbom, ktorý je ďalším bielym miestom prekladovej literatúry na Slovensku. Szerb je autor porovnateľný so Sándorom Máraiom. Je európsky nielen pre prostredie - jeho román sa odohráva vo viacerých európskych mestách -, ale aj svojou témou, ktorou je hľadanie slobody, súladu so sebou samým, čo je večná téma európskej literatúry. Antal Szerb akoby bol v súčasnosti znovuobjavený, prekladá sa do viacerých svetových jazykov.
Môžete povedať aj ďalšie mená tejto edície?
RD: V tomto roku to bude výhradne maďarská próza, ale v budúcnosti sa chystáme aj na autorov iných literatúr. Teraz práve pripravujeme vo svete nesmierne úspešný román Benedeka Tótha o súčasných tínedžeroch. Podobnú knihu u nás nenájdete, ide o pohľad zvnútra na najmladšiu generáciu vyprázdnenú aj vinou rodičov. Ďalej to bude zbierka poviedok Anny Szabó T., ktorá sa zaoberá aktuálnymi témami medziľudských a partnerských vzťahov a veľmi pôsobivý, pútavý román plný magickosti od Györgya Dragomána, ktorý je v súčasnosti jedným z najprekladanejších autorov súčasnej maďarskej prózy strednej generácie.
