Balíte si knihy na dovolenku aj vy? Pýta sa v editoriáli Martin Kasarda a hoci by som mu mohol odpovedať aj zoči-voči, vezmem si to ako podnet na dovolenkové písanie. O troch mimoriadne dobrých detektívkach nielen na pláž som písal v minulom čísle a kto si vezme Connellyho, Horsta alebo Adlera Olsena, nemôže sa pomýliť.
Na dovolenky však nejdú len milovníci detektívok a trilerov. Ak máte doma knihomoľa, ktorý ocení nielen výlet k moru, ale aj do dobrodružnej minulosti, a nebráni sa ani zaujímavým informáciám o tejto minulosti, toho určite poteší kniha od Mareka PerzynskéhoPiráti svetových morí. História a cesty morských lupičov od doby bronzovej po atómový vek (Perfekt 2018). Mňa vo veku vernoviek oslovila kniha Milana Ferka Pirátski králi, kráľovskí piráti (Mladé letá 1968), táto publikácia je však výrazne vyšší level a osloví nielen detského čitateľa. Najstarší známy dokument o morských pirátoch podľa tejto knihy pochádza z roku 1350 pred n. l. a je na hlinenej tabuľke faraóna Achnatona. Milovníci morských výletných plavieb určite ocenia informáciu o tzv. nesmrtonosných zbraniach, ktoré majú ochrániť výletníkov pred útokmi súčasných morských pirátov – napríklad akustické prostriedky ďalekého dosahu dokážu ochromiť útočníkov až na vzdialenosť pol kilometra. Vyše päťstostranová kniha je bohato ilustrovaná – a môže byť aj skvelým darčekom za vysvedčenie.
V situácii, keď Andrej Kiska rezignoval na druhé prezidentské funkčné obdobie a vyrojilo sa viac ako desať kandidátov na tento post, ešte viac stojí za prečítanie kniha Michaela Wolffa Oheň a síra. Za dverami Trumpovej pracovne (Ikar 2018). A to nielen preto, aby si našinec lepšie uvedomil, KTO sa v skutočnosti stal najmocnejším politikom sveta („Kto poznal Trumpa, neidealizoval si ho. Práve tým zaujal: bol, aký bol. Iskra v oku, prázdno v duši. Zvolili ho však za prezidenta. Realita sa obrátila naruby a všetko sa rýchlo zmenilo. Nadávajte si, koľko chcete, ale on to dokázal. Vytiahol meč z kameňa. To už čosi znamená. Všetko.“), ale aj, čo znamená, ak sa TAKÝTO kandidát stane prezidentom. Čo sa stane, ak takéhoto kandidáta a situáciu podcenia príčetní ľudia a keď politickí lídri nevytvoria silnú alternatívu ešte v čase, keď má zmysel. Nepoučiť sa nielen na cudzích chybách, ale ani na vlastných (viď rok 2004)? Dobré mrazivé čítanie do horúcich dní.
Ak ste ešte nečítali ani jednu knihu od švédskeho spisovateľa Stefana Ahnhema (Obeť bez tváre, Ikar 2017, Deviaty hrob, Ikar 2018), začnite tou neskôr vydanou. Nielen preto, že sa príbeh Deviateho hrobu odohráva pol roka pred Obeťou bez tváre, ale lepšie pochopíte duševné traumy detektíva Fabiana Riska a náznaky, čo sa vlastne stalo na izraelskom veľvyslanectve. Inak počítajte s tým, že Ahnhem je predstaviteľom tej nordic krimi, v ktorej je dôležitá psychická rozorvanosť hrdinu, pátracie solitérstvo až na hranicu akceptovateľnosti, psychologizovanie motivácie viacnásobného vraha a samozrejme nemôže chýbať ani pako šéf a deštruktívny vzťah s kolegyňou.
