Spisovatelia a intelektuáli časom naberajú sebavedomie. Pridávajú nové riadky, píšu bez hraníc a čoraz viac. Potom dozrejú - píšu „tichšie“ a vážia každé slovo. To je pravá múdrosť. Práve k nej vo svojom Kréde teraz doputoval Fedor Gál.
Zostať nažive tvorivosťou a súcitom
Hneď v úvode sa priznáva, že je na konci cesty a písanie pociťuje ako drinu. Nad jednou stranou strávi celý deň. Posiela svoje texty do verejného priestoru čoraz neistejší. Obáva sa, že prestal rozumieť dobe. Najradšej by utiekol do azylu svojej obľúbenej pražskej ‚hospody‘ alebo s vnúčatami do prírody.
Krédo venované pamiatke Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pestrou a výtvarne atraktívne pripravenou zbierkou kratších textov a glos. Jeden z nich vyšiel pôvodne v Magazíne o knihách.
Fedor Gál glosuje svet a naše životy s invenciou aforistu. Jeho humor je stále typicky nekompromisný, ale nechýbajú mu aj láskavejšie tóny. „Na peniaze je dobré myslieť, kým sú.“
Pocit vlastnenia je falošný nielen vo vzťahu k peniazom. Je nemožné definitívne držať v hrsti šťastie alebo uskutočnené ciele. Tekutá je doba i naše životy. Život je cesta, na ktorej hľadáme pravdu. Návod nemáme, preto je dobrodružná a riskantná.
Gál sa nebojí dotýkať tém starnutia a smrti. Obáva sa smrti, ktorá môže prísť skôr ako definitívny odchod. Posedávať a viesť prázdne reči je totiž smrť sama.
Naozaj nažive zostávame tvorivou prácou. A láskou spojenou so súcitom a ľudskosťou. Nádejou. Tak vyzerá príslušnosť k životu, hoci telo je nevládne a staré.
Nejde o názory
Gál napriek únave a veku nevie ignorovať väčšie spoločenské problémy a procesy. Pozerá sa na veľké dejiny zhovievavo. Rozumie našej úbohosti, neschopnosti i nahnevanosti. „Demokracie nabízí permanentní a docela nehezký pohled do tváře lidu.“
Pohyb dopredu je komplikovaný, ale ľudia sa predsa len hýbu. Teší sa z toho, že národná a štátna príslušnosť už neznamená okovy na nohách.
Krédo znie po česky i po slovensky. Presne taký je aj jeho autor – prekračujúci hranice a obmedzenia, neochotný dať sa zviazať kmeňovou príslušnosťou.
Spolu s knižným rozhovorom Ešte raz a naposledy (rozhovor viedol novinár Karol Sudor) je Krédo súčasťou Gálovho testamentu. Zostáva prítomný vo verejných debatách, ale namiesto revolucionára máme do činenia s múdrym mužom, ktorý sa už nemusí na nič hrať.
Vie rozlíšiť podstatné veci od hlúpostí, ktoré si nezaslúžia pozornosť ani mrhanie písmenami a papierom.
Krédo nie je zbierkou názorov, ku ktorým sa treba vyhraniť. Je to malé a sympatické pozvanie na pokojné uvažovanie nad zmyslom životnej cesty.
