Il Divo – Božský, Sfinga, Moloch, Starý lišiak, Belzebub, tak aj všelijako inak prezývali Giulia Andreottiho. Muža, ktorý nenápadne, no rozhodujúcou mierou pol storočia ovplyvňoval celé Taliansko.
Darmo, Taliani – podobne ako všetky staré národy: Gréci, Peržania, Egypťania, Číňania – majú pred zvyškom sveta náskok. Republiku zavrhli ako neúčinnú už 44 rokov pred naším letopočtom a dali prednosť psychopatom na cisárskom tróne.
Čím šialenejší, tým viac ich milovali. Caligula, Nero, Domicián, Commodus.
Učenie židovského buriča rafinovane premenili na ideológiu, ktorá Rímu zabezpečila svetovládu i stáročia po páde ríše. Taliansky ľud formovali Mediciovci, Borgiovci, Machiavelli, Mussolini.
Prirodzené talianske autority, ktoré za vlády cudzích votrelcov na spôsob Matice slovenskej udržiavali národného ducha, kultúru i spravodlivosť, sa po vzniku národného štátu (o ktorý sa nemalou mierou pričinili), stali zločineckými organizáciami, zvanými mafia, cosa nostra, 'ndrangheta, camorra.
Toto všetko je potrebné uviesť pre pochopenie filmu Paola Sorrentina Božský. Pretože o tom všetkom ten film je.
O absurdnosti, cynizme, chcenej i nechcenej komike, o zmesi vznešeného i nízkeho. O politike, politikoch aj o tom, prečo ich obyčajní ľudia neubijú čiapkami, prečo desaťročia i storočia trpia vlády vrahov, podvodníkov, zlodejov, klamárov a psychopatických manipulátorov. Prečo ich vôbec volia.
