Škoda, že slovenský distributér zmenil názov talianskeho filmu režiséra Mattea Garroneho z Reality na Reality Show. Pretože rozpráva o tom, ako televízne reality show deformujú naše vnímanie skutočnosti. A je viac o realite ako o Veľkom bratovi. O tom, pred čím hľadáme únik v televíznej zábave.
Po svetovej senzácii Gomorra trvalo štyri roky, kým scenárista a režisér Garrone prišiel s ďalšou snímkou. Úspešne sa ňou pokúsil zmeniť žáner. Trpkú smutnú optiku však nevymenil.
Príbeh neapolského pouličného predavača rýb a drobného podvodníčka Luciana je skôr smutný ako veselý, no predovšetkým je odpudivý, namiesto úsmevov vzbudzuje znechutené kŕčovité grimasy.
Ukazuje totiž neveľmi prívetivý obraz reality, prostých ľudí, ktorí sa nikdy nemenia. Tisíce rokov sú schopní veriť pochybným nádejam, naivným snom a detinskému rojčeniu, len aby aspoň na pár chvíľ pomyselne unikli pred krutou životnou realitou.
