V auguste uplynie rok od úmrtia Mariána Vargu, jedného z našich najvýznamnejších hudobníkov. Jeho manželka JANA VARGOVÁ pripravuje s priateľmi veľkú reedíciu všetkých jeho albumov. Pomáha mi to vyrovnať sa s jeho smrťou, hovorí.
Vyštudovali ste slavistiku. Čo vám rodičia povedali, keď ste im oznámili, že si beriete hudobníka?
„Zaskočilo ich to, ale našťastie to neriešili. Odišla som z domu, keď som začala študovať na vysokej. K rodičom som sa už nevrátila.“
Žiť s hudobníkom môže byť ťažké, ak je stále na cestách.
„My sme boli na seba tak fixovaní, že sme sa od seba skoro ani nepohli. Kým bol samostatný, zvykol chodievať aj sám, ale od istého času veľa kompetencií prenechal na mňa, napokon som ho začala na koncerty aj voziť.“
Boli ste asi jeho najlepšou kritičkou, keď ste všetky jeho koncerty počuli.
„Ja som bola zúfalou kritičkou, keďže som vedela, čo sa odohráva za oponou. Vedomie, v akom je zdravotnom stave, a pritom musí vyjsť na pódium, vyvolávalo vo mne mdloby. Ale hranie ho dobíjalo, mal z neho radosť.
Potreboval to. Bezprostredne po koncerte sa cítil blažene, ale kým sme prišli domov, bol už opäť veľmi vyčerpaný. Ešte aj počas chemoterapií mal šnúru v Česku. Na festivale Valašský Špalíček 2016 dokonca odohral v jeden večer dva náročné koncerty – s Collegium Musicum a Zelenú poštu.
Skvelé, ale vyčerpávajúce. Odtiaľ viedla cesta do Prahy, na protónovú liečbu. Ďalšie vystúpenia sme už museli zrušiť.“
Vo filme Sone Maletzovej je silná scéna, keď váš manžel oznamuje, že má rakovinu. V dokumente je veľa osobných momentov. Chceli ste doň zasiahnuť?
