Máme málo budov z verejných prostriedkov, väčšina ľudí sa o architektúru nezaujíma, a preto na ňu nechce míňať peniaze. K takýmto záverom dospel hlavný porotca CE.ZA.AR, Ceny za architektúru.
Tá minulý týždeň odhalila finalistov, ceny odovzdajú 4. októbra. Portugalský architekt FILIPE MAGALHAES si napriek tomu nemyslí, že sme pozadu za zahraničnými trendmi. Štyri dni cestoval po Slovensku a videl naše najzaujímavejšie budovy.
Tento rok sa prihlásilo 85 projektov. Ako dlho ste ich analyzovali?
„Prvý výber sme pripravili zhruba pred mesiacom. Porota sa vtedy stretla v Bratislave, projekty sme si prezerali na nákresoch a plagátoch.
Z nich sme vybrali dvadsať najzaujímavejších, ktoré sme si išli naživo pozrieť minulý týždeň.
Štyri dni sme cestovali po celom Slovensku. Začali sme v Bratislave, prešli do Rakúska, zastavili sme sa v Žiline, Prešove, Košiciach. Bol to skvelý zážitok.“
Čo ste si všimli na našej architektúre?
„Slovensko som doteraz posudzoval len na základe Bratislavy, už som ju predtým navštívil. Najviac ma prekvapili slovenské paneláky. Videl som ich všade aj mimo hlavného mesta.
V Košiciach vytvárali horizont, tiahla sa za nimi obloha, v Prešove tiež zaberali veľkú časť krajinnej plochy.
Niekde si kradli celý dojem z miest. Cestou ma fascinovala aj diaľnica z Bratislavy do Košíc, prechádzala okolo hôr a lesov, mnohokrát sa mi naskytol úžasný výhľad.“
Váš ateliér v Portugalsku sa špecializuje na obytné domy. Páčili sa vám naše paneláky?
„Videl som v nich neuveriteľný potenciál, vedeli by ste s nimi spraviť niečo úžasné. V mnohých krajinách sa teraz menia, napríklad vo Francúzsku sa vhodne prerábajú, dostávajú nový život. Mám však pocit, že na Slovensku vám uniká šanca.
Paneláky máte všade od bratislavskej Petržalky až po Košice, no nezdá sa, že by sa prispôsobovali 21. storočiu.
Niekto by mal prísť a zmeniť to. Kedysi boli vymyslené skvele konštrukčne, ale teraz potrebujú nové nápady.“
Keby ste ich mali vy prerábať, čo by ste spravili?
