Veľké celovečerné dokumentárne filmy o predčasne zosnulých ikonách populárnej hudby spravidla rozprávajú rovnaký príbeh. V podstate je kvintesenciou hollywoodskej klasiky „žobrák kráľom“.
Nesporným talentom obdarený neznámy, skromný, sympatický mladý človek sa presadí a preslávi. Na jeho úspech sa zo všetkých strán zlietnu najrôznejší skutoční i falošní príbuzní, priatelia a známi, premenia hviezdu na dojnú kravu a zabijú ju.

Akoby bolo treba hľadať vinníka. Akoby šoubiznis nebol dostatočne neľútostným mlynčekom na mäso. Akoby nepripravenosť na slávu, jej nezvládnutie, odtrhnutie od reality, pocit beztrestnosti a všemocnosti nebol skratkou na onen svet. Akoby to bola vina drog, opiátov – a nie ich konzumentov.
Bez ohľadu na to, či ide o Elvisa Presleyho, Michaela Jacksona, Amy Winehousovú alebo Whitney Houstonovú.
Skony slávnych sú atraktívne
Filmári sa úporne usilujú nesklamať fanúšikov, pretože tí rozhodujú o komerčnom úspechu. Ak je dokumentárny film o hviezde popmusic komerčný a ide mu o zisk, nemôže si dovoliť sklamať ich, či nedajbože nahnevať.
Tobôž ak koproducentmi sú príbuzní zobrazovanej hviezdy ako v prípade novinky Whitney.