Atmosféra katastrofálna, napätie, že človeku idú vyraziť poistky. Sólista prvej opernej scény, tenor ĽUDOVÍT LUDHA rozpráva o tom, ako vnímal pomery, ktoré viedli k odvolaniu riaditeľa Slovenského národného divadla.
Vracia sa k urážkam vedenia, k nelogickým krokom a rozhodnutiam, ktoré nazýva diletantské. Ku kauze s kontaminovanou zeminou na scéne pri veľkolepej premiére, k arogancii šéfa, ktorý sa nesprával racionálne, aj likvidácii domáceho súboru spevákov.
A napokon ku kárnemu napomenutiu, ktoré dostal za neposlušnosť.
"Nemám čo stratiť," hovorí.
V dokumentoch, ktoré opisujú spory v Slovenskom národnom divadle, sa uvádza, že ste od vedenia dostali kárne napomenutie. Za čo to bolo?
"Povedali mi, že som provokatér."
Je v opere bežné dostať kárne napomenutie?
"Nie je. V opere som už tridsať rokov, zažil som všelijaké ťažké chvíle. No to, čo sa dialo v posledných rokoch, to bolo niečo extra."
V čom to bolo iné?
"V správaní. Keby bolo ich správanie podporené odbornosťou, poviem si, dobre. No za postupom vedenia bolo dramaturgické aj ekonomické diletantstvo. Opera šla do kolien. Bolo zaujímavejšie prenajímať sály pre krištáľové krídlá, banky a galavečery, ako v nich hrať. Akurát sa pri tom rozpadal domáci súbor a atmosféra medzi jeho členmi bola katastrofálna. Katastrofálna."

Čo si máme predstaviť pod ekonomickým diletantstvom?
"My speváci sme už takmer nehrali. Kedysi sme spievali aj osem predstavení za mesiac, teraz sotva dve. Až som nadobudol pocit, že náš súbor chce niekto vedome zlikvidovať. Predstavte si, že sme kolegovia. A že každý máme plat približne tisíc eur brutto."
Teraz hovoríte o vašom skutočnom plate?
"Áno. Takže povedzme, že obaja zarábame tisíc eur. V zmluve máme napísané, že musíme spievať všetko, čo nám zaspievať dajú. Lenže, oni nám spievať nedávajú. Divadlo by s nami mohlo naštudovať neuveriteľné inscenácie, no my sedíme doma. Namiesto toho zavolajú a obsadia hostí, ktorí dostanú niekoľkonásobne viac a za večer. Aj krát, trikrát. To rozhodne nie je šetrenie."
Ekonomické problémy však divadlo malo ešte predtým, ako do pozície generálneho riaditeľa nastúpil Marián Chudovský.
"To je pravda, s divadlom to šlo dolu už aspoň desať rokov. Ale až po príchode Friedricha Haider do funkcie šéfa Opery to začala byť katastrofa. S ním som mal výstup, po ktorom som skončil v kancelárii generálneho riaditeľa.