SME

Štreit: Palach je pripomienka pre študentov, nech neprestávajú protestovať

Zachytil ničivú silu normalizácie.

Jindřich Štreit (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hoci mu zakázali fotiť, nedal sa odradiť. Vyhrážali sa mu rokmi vo väzení, no nič nepriznal a nechal komunistov, nech dokola analyzujú niekoľko jeho záberov a hútajú, ako boli vlastne myslené. JINDŘICH ŠTREIT je legendou dokumentárnej fotografie, zobrazoval život sociálne znevýhodnených.

Teraz môžete v Bratislave vidieť jeho zábery z čias normalizácie. Na Hviezdoslavovom námestí a v galérii Pro Laika nájdete ešte pár týždňov výstavu (Ab)normalizace, organizuje ju Czech Tourism. Sú na nej aj tie, za ktoré ho zavreli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od okupácie čoskoro uplynie päťdesiat rokov. Vy ste boli v roku 1968 krátko po štátniciach. Ako si na tie časy spomínate?

„Bol som mladý začínajúci pedagóg. Tým, že som učil na dedine, ocitol som sa trochu mimo aktuálneho diania. Všetci sme, samozrejme, sledovali okupáciu v rozhlase a televízii, a pochopiteľne, každého sa to dotklo.

Prišli vojská, cez dedinu prešli poľské tanky, v mestách sa demonštrovalo, cítili sme strach, napätie, šok, ale aj dezilúziu zo správania sa okupujúcich.

Bolo krátko pred začiatkom nového školského roka, bol som riaditeľom v Sovinci. Museli sme školu pripraviť pre žiakov, maľovali sme, politicky som sa preto nejako vtedy neangažoval, mal som iné starosti.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V tom čase ste už fotili?

„Zatiaľ nie veľmi aktívne, koncepčne, politickým témam som sa nevenoval.“

O pár mesiacov neskôr sa upálil Ján Palach. Ako ste to vnímali?

„Na dedine to nebol čin, ktorý by pohol jej životom. Keď sa neskôr upálil druhý študent, Ján Zajíc, už to malo u nás silnejší dosah, konkrétnejšiu reakciu, lebo pochádzal z neďalekého Vítkova.

Občas som jazdil do Prahy, kamarátil som sa s Olbramom Zoubkom, ktorý im urobil posmrtné masky, takže som mal prehľad v dianí, ale nebola to pre mňa výtvarná alebo dokumentárna udalosť.“

Cítili ste však zlom v spoločnosti?

„Cítili sme ho všetci. Upálenie Jana Palacha bolo výkrikom do tmy, ktoré spôsobilo rozruch najmä medzi študentmi v Prahe a Olomouci, kde som študoval a tu som sa aj zúčastnil na mítingoch.

V tom čase som chodil s dievčaťom z Olomouca, často som teda za ňou z dediny jazdil. Neskôr sa stala mojou ženou a prežíval som s ňou, keď ju perzekvovali, že sa zúčastnila na demonštráciách. Keď nepodpísala nejaké vyhlásenia, vyhodili ju z práce.

Každý, kto sa na mítingoch zúčastnil, bol nejako postihnutý. Ja som bol našťastie učiteľom v malej dedinskej škole, kde nikto nechcel učiť, tak sa o mňa nezaujímali. Vybral som si to, lebo otec učil vo vedľajšej obci.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Myslíte si, že keby sa Ján Palach neupálil, nikdy by neprišla Nežná revolúcia? Demonštrácie v 1989 vznikli najprv ako spomienka naňho.

„Bol to veľmi heroický počin a dodnes nesie svoju stopu, dodnes žije ako pripomienka pre študentov, nech neprestávajú protestovať. Jeho stopa nikdy nezmizne.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5FXC na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu