Napíše jednu knihu ročne, čo mu umožňuje odrážať dôležité javy v spoločnosti v čase, keď je to potrebné. Aj preto nepovažuje krimi žáner za menej hodnotný ako „veľkú literatúru“. Rád číta iných autorov detektívok, najmä tých, ktorí prinášajú niečo nové. Nedávno dopísal román, v ktorom sa objavia jeho dve obľúbené postavy: Harry Bosch a RenéeBallardová. Michael Connelly.
Podľa jedného slovenského literárneho kritika, Kornela Földváriho, detektívka vypovedá o pomeroch v spoločnosti viac ako vysoká literatúra – aj u vás možno v druhom pláne kníh vidieť odkazy na problémy súčasnej americkej spoločnosti, aj na to, ako sa za uplynulé desaťročia zmenila. Je toto vaším zámerom pri písaní detektívnych príbehov?
Som presvedčený, že štúdiom amerického zločinu možno reflektovať aj americkú spoločnosť, čo podľa mňa priťahuje mnoho skvelých spisovateľov k detektívnemu žánru. Ako hovorí Richard Price, ak sa okolo vrážd pohybujete dostatočne dlho, spoznáte mesto. Toto robí aj Harry Bosch, čo mi poskytlo priestor nielen na príťažlivý príbeh, ale aj na zobrazenie spoločnosti a sveta, v ktorom žijeme. Niečo ako tajomstvo s informáciou.
Považujete delenie literatúry na žánrovú a vysokú za opodstatnené?
Aby som bol úprimný, veľmi o tom nepremýšľam, pretože viem, že žánrová literatúra má a bude mať oveľa viac čitateľov a stále bude schopná priniesť porovnateľné úvahy o spoločnosti. Mám rád pozíciu rozprávača príbehov. Navyše žánrové písanie je rýchle. Knihu napíšem za rok, čo mi dáva schopnosť reflektovať dôležité javy v spoločnosti v čase, keď je to potrebné. Keď sú problémy spoločnosti živé a ľudia ich majú v pamäti. Autori „vysokej“ literatúry reagujú o niekoľko rokov neskôr a mám pocit, že ich dosah je menší.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že máte rád detektívne knihy Philipa Kerra z predvojnového a povojnového Nemecka. Inšpirujete sa inými autormi?
Philip Kerr bude veľmi chýbať (zomrel 23. marca 2018, pozn. rk). Zvyčajne je detektívna práca rovnaká vo všetkých krajinách, ale existujú medzi nimi kultúrne rozdiely, ktoré považujem za fascinujúce. Pre mňa je relaxom, keď čítam romány z iných krajín v rôznych časoch. Umožňuje mi to odložiť moju prácu a vychutnať si dobrý príbeh.
Akých autorov čítate? Prišlo vám občas na um, že toto ste mohli radšej vymyslieť vy?
Je ich príliš veľa, aby som ich začal vôbec menovať. Pri čítaní hľadám oddych aj inšpiráciu. Mám pocit, že poznám všetky trendy v tomto žánri, takže hľadám spisovateľov, ktorí prinášajú niečo nové do vychodených cestičiek kriminálneho žánru.
Vo vašich knihách je prekvapivo málo sexu a je v podstate veľmi cudný – je to zámer? Píšem o nemilosrdných literárnych postavách. Chcem, napríklad, Boscha priamočiaro nasmerovať proti zločincom. Sex vtedy pôsobí ako druhoradý alebo odvádza pozornosť od hlavnej dejovej línie. Ale práve som dopísal knihu, ktorá obsahuje dve sexuálne scény. Zatiaľ môj rekord!
Na rozdiel napríklad od severskej krimi sa vo vašich knihách nesústreďujete na zobrazovanie extrémneho násilia, ale stále dominuje klasická policajná investigatívna činnosť a konflikt s protivníkmi na druhej strane. Čítate severskú krimi? Všimli ste si jej úspech (Larsson, Nesbo, Mankell…)?
Pravdaže. Čítal som ich všetkých a milujem mnohé z ich kníh. Chcel by som vyzdvihnúť knihy o Wallanderovi, pretože som presvedčený, že on a Bosch sú ako dvaja bratia na opačných stranách zemegule. Veľmi podobní, ale kultúrne jedineční. Pokiaľ ide o násilie, myslím, že menej je vždy viac. Verím čitateľovi, že si predstaví, čo v knihe nenapíšem, a tak dosiahnem silnejší dojem, ako keby som to podrobne opísal.
Harry Bosch je osamelý hrdina, bez manželky, no citovo naviazaný na dcéru – bola táto rodinná anamnéza potrebná pre to, aby sa stal takým úspešným detektívom?
Myslím, že Bosch sa musel stať otcom, aby pochopil, že svet nie je čierno-biely. Je sivý. Rodičovstvo dáva nádej a pre človeka, ktorý žije nad priepasťou, je niekedy práve nádej to jediné, čo ho zachráni pred smrťou v temných vodách. V prvých knihách sa Bosch nechcel na nikoho viazať, pretože potreboval byť nemilosrdný. Nechcel, aby k nemu mohol niekto preniknúť. Po tom, ako sa stal otcom, bol zrazu zraniteľný. Už ho môžu dostať, má slabé miesto. Otcovstvo zmení váš pohľad na život okolo vás, začlení vás do sveta, kde sú všetci zraniteľní. Harry musel byť súčasťou toho sveta, nevyčleňovať sa z neho.
Autor predlohy Michael Connelly spolu s hlavnými predstaviteľmi seriálu Bosch Titusom Welliverom (vpravo) a Jamiem Hectorom (zdroj: SITA/AP, Outnow.ch)
Vaše knihy sa odohrávajú v Los Angeles – mesto dobre poznáte, takže je tento výber logický – prečo je L. A. také vhodné prostredie na trilery a detektívky?
Los Angeles je miesto, kam z celej krajiny a z celého sveta prichádzajú ľudia, ktorí dúfajú, že sa im splnia sny. Bol som jedným z nich. Ale nie všetci naplnia svoje sny alebo nájdu to, čo hľadajú. Preto sú mnohí zúfalí. Zúfalstvo vedie k veľkým veciam a niekedy k zlým veciam. Ja píšem o tých zlých veciach.
Ako na vaše knihy reagujú policajti v Los Angeles? Bosch je do veľkej miery kritický aj k nim .
Kritizujem politiku a policajnú byrokraciu, ale v centre týchto príbehov je človek ako Bosch, ktorý robí to najlepšie, čo vie a môže, je síce nemilosrdný, ale spravodlivý. Žiadne výnimky. To je základom spravodlivosti. A myslím, že preto Harryho a mňa akceptujú v LAPD (Los Angeles Police Department – Policajné oddelenie Los Angeles). Mám ich veľkú podporu. Zatiaľ som nepočul od policajtov, že by sa im nepáčilo posolstvo Harryho Boscha alebo to, čo robím.
Váš čitateľ oceňuje aj množstvo zasvätených informácií o činnosti policajtov, advokátov, sudcov, spravodajských služieb – na čo sa sústreďujete pri konzultáciách s ľuďmi z týchto inštitúcií?
Chcem byť čo najpresnejší bez toho, aby som bol nudný. Takže si vyberám príbehy a detaily zo života detektívov alebo advokátov. Potom je mojou úlohou správne zasadiť tieto detaily do príbehu.
Zrejme sledujete najnovšie trendy v kriminalistike – do akej miery je to pre vaše písanie potrebné?
Myslím, že je to dôležité. Píšem romány zo súčasnosti, takže nechcem zaostávať za tým, čo sa deje vo svete technológie a kriminológie. V konečnom dôsledku sú aj tak dôležitejšie iné veci – napríklad literárna postava, charakter - ale nemôžete túto líniu podceniť.
V knihe Dve tváre pravdy okrem dôležitosti DNA pre odhaľovanie skutočných páchateľov nastoľujete aj myšlienku zrejme nie malého množstva nevinných ľudí odsúdených na základe nedokonalých kriminalistických metód – je to vážny problém aj v americkej realite?
Z môjho pohľadu je to veľmi vážne, pretože vďaka využitiu DNA bolo oslobodených veľa ľudí. A to prinúti človeka premýšľať, koľko iných ľudí bolo nespravodlivo uväznených alebo koľkí nevinní vo väzení aj zomreli. Je to desivá stránka súdneho systému, takže som rád, že veľa organizácií sa tým zaoberá.
Máte vo zvyku meniť prostredia a hlavné postavy (Bosch, Haller, Ballardová…) - máte v tom nejaký systém? Pracujete súbežne na viacerých príbehoch svojich hrdinov?
Nepíšem súbežne viacero príbehov, a až po dopísaní jedného si vyberiem, ktorý bude ďalší. Je to ťažké, ak máte postavu ako Harry Bosch, ktorá ma fascinuje aj po takmer tridsiatich rokoch. Ale aj nové postavy ako Ballardová sú pre mňa príležitosťou na tvorivé príbehy. Našťastie môžem písať, čo chcem, bez toho, aby mi do toho hovoril vydavateľ. Takže píšem o tom, čo ma momentálne inšpiruje. V knihe, ktorú som práve dokončil, vystupujú spolu Bosch a Ballardová. Bolo to zábavné písanie.
Podľa vašich kníh bol nakrútený film o Hallerovi a seriál Bosch. Prečo tak dlho trvalo, kým bol Bosch sfilmovaný? O čo vaši hrdinovia prichádzajú a čo získavajú týmto spracovaním?
Na toto naozaj neviem odpovedať. Hollywoodu niekedy trvá dlho, kým s niečím prídu. Osobne však považujem za zaujímavé vizuálne spracovanie Boschovho príbehu. Myslím, že seriál Bosch je naozaj dobrý a v istom smere sa oproti knižnej predlohe aj posunul.
Významné miesto v Boschovom živote má hudba – prečo? Takto vyjadrujete jeho jemnejšie duševné pocity?
Áno, je to zvláštne, ale hudba má v Boschovom príbehu dôležité miesto. Nemôžete ju síce počuť, ale môžete ju opísať a opísať aj to, čo vyvoláva vo vašich postavách. Harry má rád džez, pretože je osamelý a džez je hudba samotárov. Aj preto názov piesne alebo jej opis je spôsob, ako vykresliť aj jeho charakter.
Čo bolo dôvodom, že ste mu vybrali meno Hieronymus Bosch? Nomen omen? Chceli ste aj menom hrdinu vystihnúť komplikovaný obraz hrdinu a súčasne aj zlo a násilie v súčasnej spoločnosti?
Literárne mená vždy vypovedajú o charaktere, takže som vybral meno vhodné pre tohto muža. Maliar Hieronymus Bosch zobrazoval obludný svet. Mne to pripomína miesto činu - svet sa pokazil a následky sú desivé. Takže som vytvoril toto prepojenie.
Na Slovensku momentálne v médiách riešime vážny problém úzkeho prepojenia politických a podnikateľských špičiek s políciou, justíciou a organizovaným zločinom – akoby sa vytvoril systém beztrestnosti politickej a ekonomickej elity. Čo s tým môže urobiť nespokojný spisovateľ alebo novinár v USA, alebo kdekoľvek inde?
Myslím, že tieto otázky sú univerzálne. Slovensko nemá v tomto unikátnu pozíciu. Takže kriminálne romány z ktorejkoľvek krajiny dokážu túto skutočnosť zobraziť a čo je najdôležitejšie, pýtať sa, či chceme, aby sa naša spoločnosť takto vyvíjala.
spisovateľ Michael Connelly (zdroj: SITA/AP, Outnow.ch)Profil
Michael Connelly (1956) patrí k najznámejším a najprekladanejším autorom detektívok na svete. Pôvodne žurnalista naštartoval svoju spisovateľskú kariéru v roku 1992 prvým románom o detektívovi Hieronymusovi (Harrym) Boschovi (Black echo – Čierna ozvena). Odvtedy patria príbehy Harryho Boscha k najpopulárnejším knihám detektívneho žánru. Pre svoj charakter osamelého vlka bez úcty k umelým autoritám je Bosch často prirovnávaný ku Chandlerovmu Philovi Marlowovi. Ďalšími obľúbenými postavami Michaela Connellyho sú advokát Mickey Haller a policajtka Ballardová. Na motívy Connellyho kníh bol nakrútený aj televízny seriál Bosch. Connellyho kniha Advokát zo zadného sedadla sa stala predlohou filmu Obhajca v hlavnej úlohe s Matthewom McConaugheym .
Podľa Connellyho knihy Advokát zo zadného sedadla nakrútili krimi triler Obhajca s Matthewom McConaugheym v hlavnej úlohe (zdroj: SITA/AP, Outnow.ch)
