Jedna z najväčších hviezd Amazonu profesor Jordan B. Peterson navštívil kanadskúprovinciu Alberta s prednáškou o svojej najnovšej knihe. Túto prednášku navštívil aj profesor Ivan Mizera a napísal o tom stručnú vtipnú správu.
Jordan B. Peterson vypredal sály v Spojenom kráľovstve, Austrálii aj v Spojených štátoch; k nám do Albertyvo februári zavítal asi len preto, lebo odtiaľto pochádza. Prvýkrát som sa o ňom dozvedel z miestnych „alternatívnych“ novín. V nich písali, že bude PROTEST proti Jordanovi B. Petersonovi. Kto to do pekla je ten Peterson, vravím si. Že vraj profesor psychológie z Toronta. Profesor? Takže môj kolega? Čo im nedal skúšku?
Totalita a stádovitosť
Trocha kontextu. University of Toronto je jednou z dvoch najlepších univerzít v Kanade. Učili tam napríklad aj takí lúmeni ako Josef Škvorecký či Marshall MacLuhan. University of Alberta je zasa jednou z piatich najlepších v Kanade. Učím tam napríklad aj ja, čo mi dáva dôvod cítiť sa ako kolega. Ako takého ma teda zaujalo, čím si kolega z Toronta vyslúžil svoj hromadný PROTEST. Dozvedel som sa, že profesor Peterson sa postavil protibuzeratívnemu jazykovému nariadeniu, ktorými nás naše univerzitné administrácie obšťastňujú. V tej konkrétnej encyklike sa učiteľom a zamestnancom školy dávalo na známosť, že sú takí študenti, ktorí sa necítia dobre, ak sa o nich vraví, že „on“ alebo „ona“, a keďže zavedená angličtina už ďalšie možnosti priveľmi neposkytuje – alternatíva „ono“ nikoho príliš nenadchne, „oni“ zasa vedú k zmätkom -, preto nejaká múdra hlava vymyslela: zavedieme angličtinu novú! Nové zámená na každú príležitosť!
Peterson mal na svoju vzburu aj hlbší dôvod. Jeho prvá knihaMaps of Meaning sa zaoberala vážnou otázkou: ako sa ľudia vyrovnajú s tým, čomu nerozumejú? A keď sa nevyrovnajú, ako sa potom z nich stane stádo? Napríklad vtedy v Nemecku. Či inokedy v Rusku. Alebo v Číne. A vôbec, sme my Kanaďania proti tomu imúnni? Všetky totalitné režimy sú veľkej časti kanadskej populácie predsa len trochu vzdialené. Nezažili ich, nevedia o nich nič, nemrzí ich to. A už vonkoncom nie každý v Kanade čítal Orwellov román 1984 – na rozdiel napríklad od Petersona. Lebo to, čo sa mu na univerzite snažili nanútiť svojou lingvistickou encyklikou, nebolo nič iné ako novoreč, po našom newspeak. A kto ste Orwella čítali, viete, že je to prvý krok. Najprv vám znásilnia reč, potom rozum. A potom vás už majú.
Nálepka kontroverzný
Peterson vedel, že na svoju vzburu doplatí. „Doplatíte vždy, vybrať si môžete akurát na čo,“ hovorí. Univerzitní papaláši mu písali dôrazné listy, aby prehodnotil (kedysi sa hovorilo odvolal) svoje pomýlené názory. Študenti pred univerzitou skandovali heslá. Začali ho prevetrávať v tlači: škrabáci zňuchávali, či by sa nedali vysnoriť nejaké hriechy. Nenaznačil nejakej študentke, že by ju rád potľapkal po zadku? Nejakému študentovi, že je nechápavý truľo? No a keď nič nevyňuchali, aspoň mu prišili nálepku „kontroverzný“. Kontroverzný profesor Jordan B. Peterson.
Treba však povedať, že univerzitní papaláši mu tiež napísali, že budú chrániť jeho akademickú slobodu garantovanú definitívou. Inými slovami, že sa o svoje miesto báť nemusí. Predsa len University of Toronto je jednou z popredných svetových univerzít. Ale zasa, človek nikdy nevie, ani v Kanade. Jedna asistentka v Montreale (na inej univerzite) chcela dať Petersonove názory na diskusiu študentom na seminári. Ak niečo predložím na diskusiu, neznamená to hneď, že s tým súhlasím, je tak? No napriek tomu proti nej vedenie začalo disciplinárne pokračovanie. Asistentka to dala na youtube a univerzita sa potom – prostredníctvom rektorky – verejne ospravedlnila.
Dva lístky za 500
Vráťme sa však naspäť doEdmontonu, hlavného mesta Alberty, k prednáške profesora Petersona. Zrazu sa ukázalo, že mu znenazdajky zrušili už riadne dohodnutý prenájom sály v mestskom divadle. Riaditeľka to zdôvodnila tým, „že sa to nezlučuje s poslaním ich inštitúcie“. Nuž, ak sa vám sloboda slova nezlučuje s poslaním vašej inštitúcie, nám sa zasa nezlučuje kupovať (nie lacné) vstupenky na vaše predstavenia. Tak sa vyjadrilo nemálo spoluobčanov a hlavné mestské noviny Edmonton Journal o tom priniesli dosť dobre napísaný článok.
Petersonovi nakoniec vybavili inú sálu, ktorá bola trikrát väčšia a vypredala sa do posledného miestečka. Takže bol divadlu nakoniec vďačný. Sála síce nebola v centre, ale nikto z miestnych to neľutoval: oveľa lepšie sa tam parkovalo.
Medzičasom som trochu vypadol z obehu a nasledujúce týždne ma pohltila príprava na konferenciu v mojom vlastnom odbore, na ktorej som mal mať záverečnú prednášku. Na Jordana Petersona som si spomenul až koncom januára. Ejha! Všetkých 750 miest už bolo vypredaných! Ktosi ponúkol dva lístky za 500 dolárov... nuž, nech si ich nechá. Nenechal, niekto ich hneď kúpil.
Muži a muži
Tak čo? Nakoniec zostanem doma? Chvalabohu, zapracovala životná skúsenosť. Nič sa mi nestane, keď sa tam pôjdem – povedzme to tak – trochu pozrieť. Priznám sa, keď som videl toľko mužov pohromade, skrsla vo mne trochu obava: nebudú to nejakí kanadskí... ultras ? Aspoň to neboli iba belosi – všimol som si veľa Indov, aj ten podnikateľ, ktorý dohodil sálu, mal indické meno. Takisto som vedel, že keby aj neviem čo bolo, vždy zostanú Kanaďanmi. Poznáte: ako dostať trinásť opitých Kanaďanov večer z bazéna? Nepoznáte? Zdvorilo ich požiadate, aby vyšli von. Títo takisto: usporiadane vytvorili dlhočizný rad. Takmer každý mal so sebou novú knihu Jordana B. Petersona 12 Rules for Life: An Antidote to Chaos. A nikto nemal lístok navyše, ktorý by mi predal.
Prednáška
Moja stratégia napokon vyšla: jeden z tých, ktorého som sa spýtal na lístok, bol zamestnancom vydavateľstva Random House Canada, ktoré akciu organizovalo. Keď všetci nakoniec vošli dnu, on vyšiel von a povedal mne a ešte jednému podobnému: kúpte si knihu – a poďte za mnou.
Prečo nie. Petersonova knižka je #1 národným aj medzinárodným bestsellerom na Amazone. Keďže platiaci diváci zabrali všetky sedadlá, nám pristavili dve stoličky v uličke.
Prednáška a po nej diskusia ma príjemne prekvapili. Po tom všetkom, čo o Petersonovi viem, by som očakával nejakú politiku. Nič také sa nekonalo. Prednáška bola absolútne k veci, otázky ešte viac. Freud, Jung, Adler. Peterson musí byť perfektný ako psychoanalytik; aká škoda, že som ho nestretol vtedy, keď som sa rozvádzal. Keď bolo po všetkom, všetci sa opäť postavili do dlhočizného radu, tentoraz na podpis knižky.
Pred Torontom Peterson učil na Harvarde, kam prišiel, keď si urobil doktorát z klinickej psychológie na McGill University v Montreale. Vysokoškolské štúdium tu nie je zadarmo, takže som si istý, že si ako mnohí z našej spoločenskej vrstvy zamladi privyrábal na štúdium. Bolo na ňom vidieť, že si osvojil návyky z komunikácie so zákazníkom. Každého, kto prišiel na rad, sa opýtal, ako sa má. Ten mu povedal, že sa má dobre, a potom sa zase spýtal Petersona, ako sa má on. Na čo onen odpovedal, že skvele, poďakoval dotyčnému, že prišiel a kúpil si knihu, podpísal mu ju, podal ruku a zaželal pekný večer. Aby sa to všetko stihlo v rozumnom čase, venovania na želanie ani selfíčka sa nekonali.
Keď už zostalo len zopár ľudí, zaradil som sa aj ja. A aj mňa sa spýtal, ako sa mám. A ja na to, že „lepšie, ako som sa obával, horšie, ako som dúfal“. Na čo sa kolega – a rovesník – úprimne, a dosť nahlas, rozosmial: „To je teda drsné!“ Nuž, neviem: možno je nakoniec predsa len väčší optimista.
spisovateľ a profesor Jordan PetersonJordan B. Peterson (1962)
Kanadský klinický psychológ a profesor psychológie na University of Toronto. Verejnosť ho pozná vďaka jeho ostrým polemikám s politickou korektnosťou, množstvo jeho vystúpení na youtube má miliónovú návštevnosť. Vydal knihy:Maps of Meaning: The Architecture of Believe (1999) a 12 Rules for Life: An Antidote to Chaos (12 pravidiel pre život – protilátka na chaos 2018). Táto kniha patrí medzi bestsellery na Amazone v USA, Kanade a vo Veľkej Británii, je zaradená do kategórie self-help publikácií ponúkajúcich návody na riešenie rôznych životných situácií.
Autor: Ivan Mizera
