Kijabovi sa už jedna veľká vec podarila. Napísal Kontraktora, ktorý sa rýchlo stal slovenským bestsellerom. Nebál sa byť osobný a k tomu pridal atraktívne rozprávanie o práci najatých osobných strážcov v najrizikovejších oblastiach sveta.
Kde si zlo naozaj nevyberá
Zdá sa, že autorovi písanie zachutilo. Vo svojej druhej knihe Zlo si nevyberá píše ambicióznejšie. Skúša prepojiť viaceré príbehy a časové roviny.
Nenudí, lebo príbeh sa odohráva na miestach, kde si zlo naozaj nevyberá. Rozhodilo siete nad Kábulom. Je divoké a živelné. V jeho strede sa stretlo množstvo rôznorodých záujmov.
Autor strávil v Afganistane ako kontraktor dlhší čas. Nejde teda o výlučnú fikciu, ktorá sa chce z bezpečnej diaľky priživiť na krízach súčasného sveta a vyťažiť z nich literárnu hmotu.
Príbeh príslušníka kalašského kmeňa Timuka a Paštunky Šafiky dokumentuje neuchopiteľnú situáciu v krajine. Zlo na seba berie podobu náboženskej a kmeňovej nenávisti.
Timukovi prepíšu celý život džihádisti. Zabijú mu rodičov a jeho prinútia konvertovať na islam. Pochádza totiž z kraja, kde majú (podľa Kiplinga) „tridsaťdva pohanských idolov a ženy v tých končinách sú prekrásne“.
Šafika je britskou tajnou službou poverená špeciálnymi úlohami. Poháňa ju entuziazmus a bezhraničná snaha. Má odkryť spojencov a nepriateľov. Pritom sama riskuje, že sa stane obeťou zrady a ešte neodhalených sprisahaní.
Peter Kijaba: Zlo si nevyberá (Tatran 2018)Skúsenosť aj reflexia
Vo veľkých hrách sa na malých pešiakov totiž nehľadí. Tak sa začína zlo, ktoré si nevyberá. Nie sú isté spojenectvá ani staré záväzky. Život prestáva mať pod náporom nenávisti cenu.
Najatí kontraktori môžu znížiť riziká a pokúsiť sa o ochranu svojich klientov. Nemôžu však zlo úplne vykoreniť. Profesionáli na bezpečnosť nevedia zmeniť ľudské charaktery. Sú bezmocní proti zradám a fanatizmu, lebo ten je deštruktívnejší ako hocičo iné.
Kijaba je tu už sebavedomejším autorom. Volá čitateľa do zapadnutých afganských provincií, Kábulu, ale aj do Londýna a na Slovensko. Suverénne sa pohybuje v časových rovinách. Presúva sa do čias dezilúzie po sovietskej invázii do Afganistanu, aj do udalostí, ktoré nasledovali po páde newyorských dvojičiek. Takáto archeológia v čase pomáha pochopiť súvislosti.
Autor ostáva pozorný k realite, ale vie ju literárne dotvoriť. Nebráni sa emóciám, hoci na city môžu najatí ozbrojenci kruto doplatiť - nemajú právo na chyby a druhé pokusy.
V závere sa autor pokúša o analýzu islamského náboženstva. Je k moslimom nekompromisný a nevyhýba sa konfrontácii s náboženstvom, ktoré je z jeho pohľadu kruté a násilnícke.
Jeho osobná skúsenosť je dôležitá a dáva mu isté právo nehrať sa za každú cenu na slušného. Našťastie svet, aj ten spojený s náboženstvami, je však rôznorodý. Náboženstvá idú po svojich cestách. Veľmi pomaly, ale predsa s nádejou na dozrievanie. Budúcnosť je strašidelná, ale nemôže zostať v úplnej tme a beznádeji.
