Zabudnuté bestsellery
Kde mu ubrali na talente, tam dostal na pracovitosti. Arthur Hailey vymyslel svoj vlastný literárny žáner a stal sa jedným z najpredávanejších autorov sedemdesiatych rokov.
Na medzinárodnom letisku v USA už tri dni zúri snehová búrka a situácia sa stáva nezvládnuteľnou. Jedno zo štartujúcich lietadiel zapadne v snehu a zablokuje najdôležitejšiu dráhu. Z inej dráhy odštartuje lietadlo do Ríma plné pasažierov. Krátko nato však na jeho palube vybuchne bomba a poškodený stroj, stále schopný letu, sa obráti, aby sa pokúsil pristáť na zasneženom letisku. Šéf letiska zvláda napätú situáciu z posledných síl, navyše sa mu rozpadá manželstvo, podarí sa však nemožné a všetko sa napokon skončí dobre.
Tak toto je v skratke dej románu Letisko. Jeho 470 strán detailne zachytáva dramatické udalosti, ktoré sa prihodili počas siedmich hodín a v roku 1968 sa z neho stal najprv americký a potom aj medzinárodný bestseller. Tridsať týždňov bol v rebríčku New York Times najpredávanejšou knihou a stal sa tak najúspešnejším románom roka. Hoci knihu seriózni kritici strhali pod čiernu zem a slávna novinárka Martha Gellhornová sa vyjadrila, „že román by bol čitateľnejší v islandštine alebo v jazyku kmeňa Uru“, Letisko inšpirovalo množstvo ďalších autorov a dokonca aj filmový priemysel.
Cesta k písaniu
Vždy oblečený v dokonale padnúcom obleku, so žiarivým úsmevom a optimistickým výrazom – spisovateľ Arthur Hailey (1920 – 2004) sa začiatkom sedemdesiatych rokov stal prototypom úspešného výrobcu bestsellerov a invázii jeho románov sa neubránilo ani socialistické Československo. Haileyho druhá manželka dokonca napísala spomienkovú knihu, ktorú nazvalaI Married a Best Seller: My Life with Arthur Hailey (1978), ktorú do češtiny výstižne preložili ako Vzala jsem si bestsellera (1993). Hailey naozaj pripomínal skôr úspešného manažéra reklamnej agentúry než utrápeného spisovateľa, ktorý inšpiráciu hľadá v nadmernom pití, fajčení a promiskuite. V istých čitateľských kruhoch sa jeho meno dokonca stalo odpudzujúcim symbolom pásovej (strojovej) výroby románov, keď sa podľa jedného vzoru produkujú ďalšie a ďalšie.
Nuž áno, je to pravda – všetky Haileyho romány sú rovnaké, mení sa v nich len kulisa. Ale aby som trocha poopravil jeho manažérsky obraz, Hailey je Angličan, ktorý počas celej druhej svetovej vojny bojoval v stíhačke a dosiahol hodnosť leteckého poručíka. Po demobilizácii ho rozladil politický vývoj vo Veľkej Británii, ktorý podľa neho smeroval príliš doľava, a „emigroval“ do Kanady. Až tam začal robiť „biznisovú“ kariéru a jeho pozornosť sa začala orientovať na písanie, kam ho ťahalo najmä srdce a spomienky na mladosť, keď ako tínedžer písal básničky a hral v amatérskom divadle.
Let do nebezpečenstva
Hailey mal 35 rokov, keď sa mu konečne podarilo predať televízny scenár nazvanýFlight Into Danger. Vznikol podľa neho úspešný televízny film a Hailey s pomocou dvojice editorov prepísal scenár do románovej podoby, ktorá pod názvom Runway Zero-Eight vyšla v roku 1959 a v roku 1966 s pôvodným názvom Let do nebezpečenstva dokonca aj v slovenčine, v legendárnej edícii Stopy. Ak ste túto knihu nečítali, jej príbeh vám bude určite povedomý: odohráva sa v dopravnom lietadle, v ktorom časť posádky aj cestujúcich zje pokazenú potravu. Všetci sa otrávia, piloti tiež, hrozí havária, keď sa medzi zdravými cestujúcimi vynorí bývalý vojenský pilot a ten s lietadlom šťastne pristane. V roku 1980 sa témy opäť zmocnili filmári a natočili podľa nej vari najlepšiu paródiu na „letecké“ katastrofické filmy. U nás sa premietala pod názvom Pripútajte sa, prosím! (Airplane, 1980) a je to film taký nekorektný a premrštený, že mnohí odporcovia (napríklad násilia na ženách) z neho omdlievali.
Po úspechu Letu do nebezpečenstva Hailey neváhal a tentoraz už samostatne napísal ďalšiu knihu:Konečná diagnóza (The Final Diagnosis, 1959). Odohráva sa v nemocnici a jej hrdinami sú lekári a patológovia. Čitateľom sa to zapáčilo a Hailey tak mal prvý kanadský bestseller. Prvý medzinárodný bestseller mu vyšiel v roku 1965. Volal sa Hotel a odvtedy sa stalo pravidlom, že každá Haileyho kniha sa stala bestsellerom a nazývala sa podľa prostredia, kde sa odohrávala.
Profesijný román
Na čom teda stál úspech Arthura Haileyho? U nás sa píše, že je predstaviteľom a zakladateľom žánru, ktorý sa nazýva „profesijný román“. V podstate ide o to, že Hailey príbehy ľudí dramatizoval v konkrétnom profesnom prostredí. V prípade Hotela to bol, pochopiteľne, veľký hotel, Letisko sa odohrávalo na letisku, román Kolesá v prostredí továrne na výrobu áut a podobne. Čitateľ tak mal jedinečnú možnosť spoznať zaujímavé prostredia a zároveň mohol prežívať príbehy množstva ľudí, ktorí tu pracovali. Haileyho metóda bola nemenná: rok venoval štúdiu prostredia, pol roka triedeniu poznámok a príprave, dva roky písaniu románu. Tvrdí sa, že keď písal Hotel, prečítal 27 kníh venovaných hotelovému manažmentu. Pri príprave románu Kolesá strávil celé mesiace v Detroite, aby prenikol do problematiky automobilového priemyslu. Všetko, čo sa čitateľ dočíta v jeho knihách, je autentické, všetky čísla a fakty sedia. Vymyslené sú len príbehy ľudí, ale aj tie sú inšpirované skutočnými ľuďmi na konkrétnych pracovných pozíciách, ktorých Hailey stretol v danom prostredí.
Lenže to, čo je na jednej strane výhrou a zárukou úspechu, je často aj slabinou. Haileyho romány sú naozaj plné detailov a faktov, lenže tých je tak veľa, že sú až únavné. Keď konečne dočítate Letisko, získate síce pocit, že by ste ho dokázali v prípade potreby riadiť aj vy sami, lenže po tých 470 stranách budete takí unavení, akoby ste sneh z pristávacej dráhy odhŕňali vlastnoručne. Naproti tomu sú príbehy ľudí umelé, dialógy schematické, všetko je to vykalkulované tak, aby sa v správny čas niečo udialo, aby tam bolo napätie i láska, kde-tu sex. Nemožno sa teda čudovať, že kritici hľadeli na Haileyho cez prsty a on sám si svoje spisovateľské limity veľmi dobre uvedomoval.
Výrobný román
Je zaujímavé, že termín „profesijný román“ sa používa len u nás. V zahraničí Haileyho a jemu podobných označujú ako autorov podžánru „faction“, čo je spojenie od „fact“ a „fiction“ čiže zmiešanina faktov a fikcie. „Profesijný román“ zaujal aj takých autorov, ako je Frederick Forsyth a jeden z najpredávanejších amerických autorov Tom Clancy (1947 – 2013) napísal sériu románov, detailne sa zaoberajúcich armádou, špionážou a politikou.
Profesijný román sa však výborne uchytil aj v Československu. Komunisti dlho vyžadovali, aby autori šli do výroby a písali romány, odohrávajúce sa vo fabrikách či na stavbách. Tento žáner nazývali „výrobný román“ a to, ako by mal vyzerať, im splnil Hailey: hrdinami jeho kníh sú obyčajní ľudia, žiadni supermani či nadľudia. Sú to profesionáli, ktorí si skromne plnia svoje pracovné úlohy, a v krízovej situácii len ďalej robia svoju prácu, prinajhoršom pre ňu aj obetujú svoj život. Jeho diela sú vlastne americkou obdobou Ženy za pultom, Muža na radnici a podobných hlúpostí, ktoré istý čas produkovala komunistická televízia.
U nás Anton Hykisch napísal výrobný román o elektrárni v Mochovciach, ďalší sa inšpirovali Oravskou priehradou, v Česku výrobný román spracúvali Vladimír Páral či Zdena Frýbová. Dnes sú už iné časy a niektorí spisovatelia sa venujú žánru „firemný román“, odohrávajúcemu sa v kanceláriách a ofisoch veľkých firiem.
Slovenské vydanie
Vydať Letisko v slovenčine nebolo zrejme jednoduché. Začiatkom sedemdesiatych rokov komunisti vyraďovali z edičných plánov (a knižníc) množstvá kníh, omnoho menej „škodlivých“ ako Letisko, ktoré poskytovalo lákavý obraz amerického spôsobu života. Súdruhovia napokon na knihe nezistili nič „závadné“, sexu v nej bolo málo a to, že nejaké letisko zavalil sneh, bolo v podstate smiešne. U nás a v Sovietskom zväze by taký problém vyriešili ľavou zadnou, to len Američania robia zo sneženia drámu!
Letisko vyšlo v roku 1972 v náklade 20-tisíc výtlačkov a preložil ho Dušan Slobodník. Samozrejme, že kniha sa aj u nás stala bestsellerom a najmä povinným čítaním všetkých dievčat, ktoré chceli byť letuškami. Krátko po jej vyjdení sa aj do našich kín dostal filmový blockbuster Letisko, nominovaný na osem Oscarov. V plnej nahote sa vtedy ukázalo, čo sa stane, ak z príbehu vyhodíte všetky profesijné detaily a podrobnosti, ktoré ho robili zaujímavým: schematický vykonštruovaný príbeh unudil všetkých divákov a zároveň položil základy vlny katastrofických filmov, ktoré sa valili kinami v sedemdesiatych rokoch.
