BENÁTKY. V roku 2009 prekvapil Benátky Oliver Stone. Do delegácie k svojmu dokumentárnemu filmu o Latinskej Amerike South of the Border prizval venezuelského prezidenta Huga Cháveza.
Teraz do podobnej rieky stúpil bosniansky filmár Emir Kusturica. Na festivale, kde v roku 1981 bodoval svojím debutom Spomínaš na Dolly Bell? a žal ovácie za Čiernu mačku, bieleho kocúra, mimo súťaže uviedol svoj nový celovečerný dokument El Pepe, Una Vida Suprema.
Je o uruguajskom gerilovom bojovníkovi, ľavicovom politikovi a prezidentovi José Mujicovi. Hlavná hviezda filmu, osemdesiattriročný Mujica, ktorý bol prezidentom Uruguaja v rokoch 2010 – 2015, prišla na benátsky festival s ním a v pondelok podvečer nechýbala ani na červenom koberci.
Je to jeho človek
„Som ten najšťastnejší človek,“ vyhlásil Kusturica a pokračoval, „pretože som slobodný. Dosiahol som stav, keď môžem nakrúcať filmy, aké chcem, čo ma bavia, bez ohľadu na komerčné aspekty.“
O Mujicovi sa dozvedel krátko po jeho nastúpení do úradu: „Hrali sme s kapelou No Smoking Orchestra v Paríži, keď mi niekto ukázal na internete obrázok staršieho pána za volantom traktora. Že je to nový prezident Uruguaja," hovorí Kusturica.


"Väčšinu platu rozdáva chudobným, jazdí vo vlastnom obitom volkswagene chrobákovi, odmietol sa nasťahovať do prezidentskej rezidencie. A na traktore obrába kvetinové záhony na družstve, ktorého je členom. Hneď mi bolo jasné, že je to môj človek!“
Ľavicový bojovník Mujica ani filmár Kusturica netaja svoje názory, sympatie či antipatie. Mnohé ich výroky z filmu nadchnú najmä našich konšpirátorov. Napríklad, že NATO založili fašisti, keď prehrali druhú svetovú vojnu, aby si podmanili svet, že Európa je kolóniou Spojených štátov amerických, že krádež peňazí boháčom nie je trestný čin; alebo že kyjevský majdan bol pravicový puč porovnateľný s Pinochetovým v Čile.

Na druhej strane Mujica počas svojho volebného obdobia znížil chudobu v krajine z 25 na deväť percent bez toho, že by Uruguaj ekonomicky zruinoval. A v posledný deň prezidentovania sa s ním do ulíc Montevidea prišlo rozlúčiť pol milióna ľudí.
„Hneď od začiatku mi bolo jasné, že ak ma za prezidenta zvolila väčšina národa, nemôžem sa po nástupe do funkcie odlúčiť a vzdialiť svojim voličom. Že ak chcem riešiť ich problémy, musím ich poznať, teda musím žiť tak, aby som s ľuďmi bol v stálom bezprostrednom kontakte,“ potvrdil Mujica.
Kusturica myšlienku svojsky rozvinul: „Prezident by mal byť osobnosť, mravný a morálny etalón, prvý z rovných, ktorý ostatným ukazuje, ako sa má žiť. Problém väčšiny štátov, najmä západných, je, že ich prezidenti takí nie sú.“

Mlčky sedia a hodnotia krízu
Hoci snímka mala premiéru až teraz v Benátkach, jej podstatná časť vznikla začiatkom marca 2015, v deň, keď sa Mujica lúčil s prezidentským úradom. „Keď som sa dozvedel, že je možnosť byť pri tom, urobil som všetko možné, aby sa nakrúcanie neodďaľovalo. Lenže s Pepém som sa osobne stretol až potom. Veľa sme sa zhovárali, otvoril mi svoje súkromie a stali sme sa priateľmi.“
Filmu však dominujú najmä zábery, v ktorých Mujica s Kusturicom mlčky sedia, pozerajú na seba, usmievajú sa a sŕkajú čaj maté.
“Zopár desiatok boháčov vlastní väčšinu svetového majetku, akoby im to umožnilo vyhnúť sa záplavám, suchám, smogu, neúrodám a otrávenej vode.
„
Stretnutie s novinármi po svetovej premiére dlhometrážneho dokumentárneho filmu El Pepe, Una Vida Suprema Emir Kusturica a José Mujica zavŕšili rozprávaním o prisťahovaleckej kríze v Európe.
„Západ sa tvári, ako keby otázkou bolo, čo s imigrantmi,“ zdôraznil Kusturica. „Lenže základná otázka, ktorú si nekladie, je, prečo utekajú a prečo na Západ, prečo nie napríklad do bohatej a mierovej Saudskej Arábie či do Spojených arabských emirátov. Ako Emir to môžem povedať! Ak by si Západ túto otázku položil, musel by priznať, že za to môže sám. Nielen dávnym kolonializmom, ale nedávnou či stále pokračujúcou vojenskou destabilizáciou v Afganistane, Iraku aj Líbyi.“
Kusturica tvrdí, že Západ na Afriku zabudol. "Nechal ju bez pomoci, odkázanú len na seba. Ten Západ, ktorý je zodpovedný za zmenu svetovej klímy, ktorý nesmierne zbohatol za cenu zničenia životného prostredia na celom svete.
Ľudia si neuvedomujú, že na zemi sme všetci na jednej lodi. Zopár desiatok boháčov vlastní väčšinu svetového majetku, akoby im to umožnilo vyhnúť sa záplavám, suchám, smogu, neúrodám a otrávenej vode. Kým bohatí nepochopia, že o bohatstvo sa treba rozdeliťso všetkými, na úžitok celému svetu, budeme sa ďalej rútiť do záhuby.“