Jedným rozdielom medzi Slovenskom a Nórskom je, ako filmári pristupujú k výberu hercov. Všade na svete je teraz populárne obsadzovať nehercov, ale nie všade si dajú námahu nájsť tých pravých.
V slovenských filmoch ich spôsob reči ťahá uši, na ich toporné pohyby a tváre bez emócií sa nedá pozerať. Naopak, v Nórsku neprejde konkurzom ten, kto neprejaví dostatok talentu a schopnosť dôstojne sa profesionálom priblížiť.
Andrea Berntzen by pokojne mohla byť skúsenou herečkou, keby sme o nej nevedeli, že je študentkou biológie na univerzite v Osle.
Musela prejaviť aj inteligenciu a empatiu, keď ju režisér Erik Poppe uznal za hodnú zahrať Kaju, mladé dievča, ktoré sa ocitne v najdrsnejšej a extrémnej situácii svojho života - na ostrove Utøya v deň, keď tam Anders Breivik zabil šesťdesiatdeväť ľudí.
A keďže ju zvládla perfektne, mohol sa k nám dostať film, aký sme ešte v kinách nevideli.

Keď zaspíš, zomrieš
Leto 2011 nebolo v Nórsku vydarené. Slnko vyšlo možno dvakrát za celý júl a august, krajina bola unavená z nekonečného dažďa. Kto mohol, odišiel na dovolenku, policajti si ju húfne povyberali tiež. Tak sa stalo, že neboli v meste, keď ich najviac bolo treba. Teda 22. júla.