BRATISLAVA. V bratislavskej Novej Cvernovke otvorili v piatok výstavu Okupácia 1968 pri príležitosti 50. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Približuje v chronologickom poradí udalosti, ktoré predchádzali 21. augustu 1968, cez vpád vojsk až po následné reakcie spoločnosti v nasledujúcom období.
Jej autormi sú Viliam Csino, Šymon Kliman, Tomáš Klepoch, texty pripravili Viliam Csino, Jakub Drábik a Michal Hvorecký.
Autormi stoviek fotografií z toho obdobia sú Ladislav Bielik, Ján Lorincz, Miloš Vančo, Vladimír Hák, Anton Podstraský, Ján Budaj a Anton Šmotlák.
Keď sme sa ponorili do normalizačnej hmly
"Tento rok si Slovensko pripomína vstup spriatelených armád Varšavskej zmluvy na naše územie 21. augusta 1968 proti vôli občanov vtedajšej ČSR.
Československá spoločnosť v tom čase zažila azda najzásadnejší rozvoj v období pred novembrom ´89. Zrušila sa 20 rokov trvajúca cenzúra, ľudia sa začali aktívnejšie vyjadrovať k veciam verejným, uvoľnila sa prísnosť politiky, ľudia mohli viac cestovať na Západ, pripravovala sa ekonomická reforma, ktorá mala priniesť blahobyt a pod. Civilizačný kompas vtedajšej spoločnosti sa začal pomaly otáčať demokratickým smerom. Toto obdobie sa nazýva Pražská jar.
Vojenská intervencia pod taktovkou najmä Sovietskeho zväzu a vtedajšieho východného Nemecka v auguste 1968 tieto procesy nielenže zastavila, ale, naopak, naštartovala ďalšie, ktoré viedli k ruptúre a devalvácii základného hodnotového rámca v spoločnosti. Hranice sa zatvorili, 400-tisíc ľudí emigrovalo a pre tých, ktorí ostali, nasledovalo obdobie udávania, nedôvery a neslobody," uvádzajú organizátori výstavy.
Nasledujúcich 20 rokov sa naša spoločnosť ponorila do normalizačnej hmly, ktorá trvala až do Nežnej revolúcie v novembri 1989," dodávajú.
Prečo je výstava dôležitá
"Keď niekto žije a vyrastá v Slovenskej republike, tak by mal poznať jej históriu. Nie preto, že sa to patrí, ale preto, že to tvorí súčasť identity človeka, kde žije," povedal autor konceptu výstavy Viliam Csino.
"Tieto udalosti, o ktorých je táto výstava, tvoria podľa mňa veľmi dôležitú zložku slovenskej identity. Všade hovorím, že nie je to tak dávno, ale už je to troška dávno, ako pre koho. Celé to naše snaženie je, že posúvame hranicu, aby to nebolo už tak dávno," pokračoval.
Keď sme pripravovali výstavu, veľakrát sme spozorovali, že zvyk z normalizácie nepýtať sa, nehovoriť, je dosť hlboko zakorenený, ľudia by mali spolu hovoriť aj o nepríjemných veciach. Preto je táto výstava dôležitá aj pre staršie ročníky."
Na fotografiách sa nájdu aj pamätníci. "Áno, 11. septembra príde na výstavu pani, ktorá je na jednej z fotografií, ako píska na prstoch, je to snímka od Ladislava Bielika. Príde z Kanady, pretože po auguste ´68 emigrovala, skúsime s ňou urobiť aktuálnu fotografiu pri historickej snímke," dodal Csino.
