Autorka je sociologička.
Dvadsiaty prvý august 1968 patrí k tým dňom, ktoré súčasníkom ostanú v pamäti do najmenších podrobností – kde boli, čo robili, ako sa to všetko zbehlo...
Bola som v tom čase síce iba jedenásťročné dieťa, ale aj mne bolo úplne jasné, že sa vtedy stalo niečo mimoriadne dramatické s ďalekosiahlymi dôsledkami.
Môj starý otec, ktorý prežil dve svetové vojny a mal sklon vidieť beh sveta veľmi pesimisticky, ten pocit ešte umocnil. Poprázdninový návrat do Bratislavy mi umožnil vidieť tanky „zachvatčikov“ i protestné zhromaždenie na Šafárikovom námestí na vlastné oči. Vpečaťujúci moment začínajúcej sa politickej socializácie.
Nasledujúci text však nebude primárne o dni, keď krajina stratila nádej a ilúzie – ale najmä o tom, aká bola prebudená česká a slovenská spoločnosť, čo o nej vypovedali dobové sociologické prieskumy a ako sa konštituovala slobodná sociológia.
Česká a slovenská spoločnosť anno Domini 1968
Moskovský protokol znamenal koniec Pražskej jari a začiatok normalizácie (historická minúta) Čítajte Uvoľňovanie pomerov v Československu viedlo v polovici šesťdesiatych rokov aj k renesancii sociológie a skúmaniu verejnej mienky. Vďaka výskumom pražského Ústavu na výskum verejnej mienky ČSAV (založený v 1965) môžeme poskladať obraz politických hodnôt a postojov vo vtedajšej československej spoločnosti.
Kľúčovým bol obsiahly výskum Postoje československých občanov k politike realizovaný tímom Zdeňka Mlynářa v máji 1968, ktorý mal identifi kovať politickú orientáciu občanov (vzorka 3600 respondentov) pre demokratickú reformu.
Dáta mali dobrodružný osud – po okupácii, skôr ako ich stihli spracovať, sa stratili. Časť sa našla koncom deväťdesiatych rokov a ich dodatočná analýza podala zaujímavé svedectvo.
Podrobne o unikátnych výsledkoch informuje aj publikácia Príliš ľudská tvár socializmu? Reforma zdola a okolnosti reformného procesu v Československu 1968 (vydal Sociologický ústav SAV v roku 2016).
Výskum z jari 1968 vyjadril v presných číslach to, čo bolo cítiť z dobových médií, umeleckých diel či výpovedí pamätníkov – nadšenie zo slobody, vieru, že vývoj ide správnym smerom, i klamlivú ilúziu, že je nezastaviteľný.
