Víťaz vychádza z piatich finalistov – to je zmena oproti predchádzajúcim ročníkom súťaže Anasoft litera, ktorá má od stredajšieho večera nového laureáta.
Z 230 nominovaných titulov zvíťazil v trinástom ročníku literárnej súťaže na základe väčšinového princípu román Etely Farkašovej pod názvom Scenár.
Finálová päťka 13. ročníka Anasoft litera
* Etela Farkašová: Scenár (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov)
* Daniel Majling: Ruzká klazika (Brak, 2017)
* Vanda Rozenbergová: Muž z jamy a deti z lásky (Slovart, 2017)
* Mária Modrovich: Flešbek (Drewo a srd, 2017)
* Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (Slovart, 2017)
Porotu tvorili ľudia z oblasti literárnej vedy, histórie a jazykovedy – Derek Rebro, Lucia Satinská, Zoltán Rédey, Miroslava Vallová a Patrik Oriešek.
Nebolo to bez boja, no postavili sa zaň štyria z piatich porotcov. Tých zaujala autorkina myšlienková a tvarová inakosť, tematizovanie feministických otázok či stvárnenie problému staroby.
Filozofka a spisovateľka Etela Farkašová je členkou Spolku slovenských spisovateľov a viacerých ďalších spisovateľských organizácií.
Pôvodne bola učiteľkou matematiky a fyziky, v 90. rokoch sa začala venovať teórii poznania či feministickej filozofii. Debutovala v roku 1978 prózou Reprodukcia času, vo svojich prózach sa snaží zachytávať unikajúce osudy, najmä žien.
Vydala doteraz takmer tri desiatky kníh, ktoré sa hojne prekladali do svetových aj exotických jazykov. Finalistkou súťaže Anasoft Litera bola aj v roku 2006 s románom Stalo sa.
Pomalá kniha z rýchleho sveta
Podľa slov teoretika Zoltána Rédeyho autorka podmanivo tematizuje starnutie na prípade manželov-intelektuálov v intimite ich profesijnej, ale najmä všednej domácej každodennosti.
„Bola pre mňa favoritkou od prvej chvíle, ako som si ju prečítala. Je to podľa mňa nadčasová správa o našej dobe. Pomalá kniha z rýchleho sveta,“ hovorí Lucia Molnár Satinská.
V porote Anasoft litera sedela tento rok po prvý raz a prekvapila ju žánrová aj regionálna rozmanitosť textov. Považuje za skvelé, že slovenská beletria je situovaná do domáceho aj zahraničného prostredia.
Objavila detektívky zo slovenského prostredia, upírsky román z Bratislavy či ľúbostný príbeh z Gemera, ale aj typický western napísaný na Slovensku, odohrávajúci sa na ďalekom západe.
Zároveň jej však chýbala väčšia jazyková rozmanitosť a odvaha. „Napríklad
som si myslela, že vzniká viac próz v nárečiach. Súčasná nárečová próza asi spí,“ hovorí.

Boli sme si kompasom
Porotca či porotkyňa majú spočiatku tendenciu dočítať naozaj všetko, víťazí chuť zistiť, na aké literárne dno sa až dá klesnúť. Z minulých ročníkov je však už známe, že prečítať všetky tituly do konca nie je v silách jedného porotcu.
Preto majú spoločne vymyslený systém, na základe ktorého vyberajú tie najlepšie. Kníh je totiž toľko, že prednostne treba čítať tie, ktoré naozaj majú šancu dostať sa do desiatky.
„Boli sme si s porotcami navzájom kompasom, pomáhala nám tabuľka, do ktorej sme si hodnotenia kníh zaznamenávali,“ hovorí Molnár Satinská.
Fascinovalo ju, ako sa v názoroch na jednotlivé tituly dokázala s rôznymi členmi poroty raz skvelo zhodnúť, inokedy zase úplne rozchádzať. Aj preto sa napríklad jej favoriti Maroš Hečko a Ľuba Lesná do úzkeho výberu napokon nedostali.
Kto sa však dokáže zhodnúť najvýraznejšie, sú samotní čitatelia. Tento rok si ich cenu odnáša domov Daniel Majling a jeho literárna paródia s názvom Ruzká klasika.