LONDÝN. BRATISLAVA. Keď spieva, tóny necháva dlho doznieť. Má výdrž, na vysoké polohy dáva dôraz, občas to pripomína operu. Je potom zvláštne, keď britská speváčka Ellie Roswellová prechádza do recitovania textov o naivných snoch mladosti.
So svojou kapelou Wolf Alice sa pred mesiacom dobre predviedla na piešťanskom festivale Grape.
Do tváre im ešte svietilo horúce letné slnko, oni hrali agresívne gitarové piesne niekde na pomedzí psychadelického rocku a nahnevaného grungeu, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Kurt Cobain. Aj výzorom budili dojem neprístupných punkerov.
A hoci počasie bolo krásne, chladný podtón koncertu dával veľký transparent za kapelou.
Zobrazoval vysušené stromy na konci jesene, hmlu stúpajúcu nad jazerom. K atmosfére piesní to sedí, 25-ročná Roswellová v nich píše o svojich úzkostiach, nenaplnených túžbach a zničujúcej zúrivosti.
Minulý rok ich s kapelou vydala na albume Visions of Life a vo štvrtok večer zaň získali prestížnu britskú cenu Mercury Prize. Hoci je to zaslúžená pocta, organizátori večera si vypočuli aj veľa kritiky.
Prečo nominovali málo žien
Prečo boli tento rok nominované len dva debutové albumy? Pýtala sa denníka Guardian jedna z nominovaných speváčok Nadine Shah. „A prečo bolo medzi nomináciami tak málo žien?“
