Listy zo sveta
O vyše poldruhamiliónovom Perthe, metropole štátu Západná Austrália, sa hovorí, že je odtiaľ bližšie do Dillí než do najbližšieho austrálskeho veľkomesta. Perth mnohí vnímajú ako ospanlivé mesto, na ktorého periférii klokany dávajú dobrú noc a dobre sa tu cítia iba dôchodcovia či životom unavení jedinci. Perth sa však môže pochváliť čulým kultúrnym životom, čoho dôkazom je aj množstvo rozmanitých kníhkupectiev.
Pod čulým kultúrnym životom rozumiem prostý fakt, že do Perthu chodievajú koncertovať hviezdy svetového formátu. Poľahky sa môže stať, že v niektorej z kaviarní či krčiem v centre nájdete vysedávať Brucea Springsteena, Rogera Watersa, Pink alebo sa pred hotelom zrazíte trebárs s Cher. Mesto sa viditeľne rozrastá, zo dňa na deň, nielen do šírky, ale aj do výšky. Sú tu početné divadlá, ktorým nechýba určitá patina, v jednom z nich hral azda najznámejší perthský rodák Heath Ledger. No a neďaleko Perthu, v prístavnom mestečku Fremantle, žil Bon Scott, niekdajší frontman skupiny AC/DC. Dnes jeho tunajší život pripomína bronzová socha.
Odkiaľ však začať potulky po kníhkupectvách? Krátko nato, ako sme sa sem prisťahovali, jedna naša známa nám odporučila, že ak máme záujem o náročnejšiu literatúru, určite by sme mali zavítať do Millpoint Caffe Bookshop.
Káva, chlebíčky a šedivé dámy
Kníhkupectvo, ktoré ponúka azda viac druhov sendvičov, zákuskov, káv, ovocných pohárov a nealkoholických nápojov než knižných klenotov, dostalo svoj názov po ulici Millpoint. Obyvateľov mestskej časti South Perth – najmä skvele udržiavané dôchodkyne so šarmom informovaných intelektuálok a mladé rodinky – na tomto svätostánku písaného slova azda najväčšmi priťahuje záhradná reštaurácia, kde sa, predpokladám, nediskutuje o závažných intelektuálnych problémoch. K takým debatám neinšpiruje ani ponuka. Okrem zaručenej, dokola vydávanej klasiky, tu dominujú najmä ľahko stráviteľné cestopisy, populárno-náučná literatúra, prózy midcultového charakteru, stručné dejepisné publikácie a krikľavé motivačné i svojpomocné instantné diela. Samozrejme, nemôžu chýbať prózy Tima Wintona, momentálne (aj v zahraničí) najvychytenejšieho austrálskeho autora, ktorý, aká náhoda, takisto pochádza z Perthu, celkom presne z mestskej štvrte Karrinyup. Winton väčšinu svojich príbehov situuje práve do prostredia západoaustrálskeho pobrežia, na ktorom sa potom odohrávajú chlapské (či chlapčenské) dobrodružstvá. Niečo, čo zapasuje nielen čitateľkám stredného i seniorskeho veku, ale dokonca aj českému čitateľovi, súdiac podľa reakcií na prózuTep prachu, ktorá vyšla v roku 2005. Knihomoľ, ktorý túži po šťavnatejšom koštiali, urobí však lepšie, ak sa poberie do centra.
Stefens Books (zdroj: Foto Autor)Nie je sieť ako sieť
Na rušnej William Street sa možno zastaviť v predajni Boffins Books, ale treba vedieť, že predajňa ponúka väčšinou len to, čo práve fičí, keďže kníhkupectvo je súčasťou celoštátnej siete podobne ako Dymocks, ktorej predajňa sa nachádza kúsok odtiaľ, na Hay Street. Ani tu nechýbajú knihy Tima Wintona a „hity“ ako napríkladSilent Invasion Cliva Hamiltona, čo je zasvätená, množstvami faktov podložená „štúdia“ o čínskych obchodných, politických a kultúrnych stratégiách smerujúcich k ovládnutiu Austrálie. Lovec kurióznych kníh si tu teda nepríde na svoje, čo však ešte neznamená, že sa zásadne má vyhýbať kníhkupectvám patriacim nejakej „sieti“.
Svetlým príkladom je totiž Elizabeth´s Secondhand Bookshops. Ako aj názov napovedá, ide o predajne s antikvárnymi i novými zlacnenými knihami. V kníhkupectvách tejto siete, páchnucimi starými knihami zašlého sveta, pri troške trpezlivosti môže zákazník naďabiť na skutočné skvosty. Tak napríklad na ezoterické poviedky Johanna Wolfganga von Goetheho, ktorých anglický preklad v roku 1987 vydalo legendárne sanfranciské vydavateľstvo City Lights Books, alebo reprinty z glastonburského vydavateľstva The Lost Library, zameriavajúceho sa na knihy klasického okultizmu z konca 19. a zo začiatku 20. storočia. No možno tu nájsť trebárs aj rôzne verzie Langlandovej mystickej skladby o Petrovi Oráčovi: jednu v pôvodnej stredovekej angličtine, jednu v prozaickom a jednu v básnickom prerozprávaní do modernej angličtiny. To všetko v lacnom, paperbackovom vydaní.
Vzácne kusy, vydané pred storočím či dvoma, stoja, asi ako všade na svete, v starých vitrínach. Nadšenec staršej anglickej literatúry tu občas môže objaviť trebárs aj prvé vydania napríklad Burnsa, Byrona či Shelleyho... No naprázdno nemusí vyjsť ani hltač vedeckej fantastiky: každá pobočka Elizabeth´s Bookshops sa môže pochváliť pomerne dobre zásobeným oddelením sci-fi a fantasy literatúry.
Stefenova ríša budúcnosti
Nikdy by som ju neobjavil, keby som nezablúdil do priechodu lemovaného írskou krčmou, marockou vývarovňou a čínskym bufetom. Presne tam totiž sídlila okúzľujúca predajňa Stefen´s Books, ktorej sortiment je určený výlučne milovníkom sci-fi, fantasy, steampunku a hororu. Píšem, že „sídlila“, lebo medzitým sa majiteľ a v jednej osobe aj predavač Stefen Brazulaitis aj s celým kníhkupectvom presťahoval do väčších priestorov na Murray Street. Stefen, ktorý je litovského pôvodu, sa predávaniu sci-fi literatúry venuje od sedemdesiatych rokov. Pôvodne mal našliapnuté na akademickú kariéru, ale keď videl, aké zápecníctvo a obmedzenosť panujú v univerzitnom prostredí, povedal si, že taký život nesľubuje veľa vzrušenia, a otvoril si kníhkupectvo. V priebehu uplynulých desaťročí predajňa niekoľkokrát zmenila adresu, no dôležité je, že prežila. Stefen dnes vo svojom kníhkupectve organizuje aj debaty o knihách. Pred pár mesiacmi sa debatovalo o Lemovom románeSolaris. Stefen je totiž veľkým obdivovateľom východoeurópskej sci-fi, takže prózy Stanislawa Lema, bratov Strugackých či Karla Čapka v regáloch jeho predajne nikdy nechýbajú.
Spýtal som sa ho, či sa tu niekedy zastavil ďalší svetoznámy rodák z Perthu, tajuplná legenda menom Greg Egan, autor šokujúcich a minuciózne prepracovaných sci-fi próz. Tajuplný píšem preto, lebo o Eganovi sa vie, že neposkytuje rozhovory, neobjavuje sa na knižných akciách a vlastne málokto vie, ako vyzerá, veď na internete neexistuje žiadna jeho fotografia. Stefen vraví, že raz sem zavítala Eganova sestra, ale ani tá nebola najzhovorčivejšia. Prózy Grega Egana sú známe aj v našich končinách, veď v českom preklade vyšliKaranténa (2001), Město permutací (2002), Diaspora (2005) a Luminous (2011).
Stefen dôverne pozná svoj tovar a nebojí sa odhovoriť od kúpy knihy, ktorá by – aspoň podľa Stefenovho odhadu – zákazníkovi „nesadla“.
Štipka neviazanosti
Niečo podobné som zažil aj v Planet Books, v predajni, ktorá je takisto súčasťou siete, no snaží sa uchovať si dojem akejsi bohémskej nonšalantnosti, čo sa aj darí nielen vďaka popukanej omietke, čiernym igelitom zahalenému stropu a dvom bizarným sochám v štýle art deco, ale aj lokalite: táto pobočka sa totiž nachádza v umeleckej (čiže z hľadiska zločinnosti značne aktívnej) štvrti Northbridge. Kníhkupec Ian Ryan, ktorý kedysi pracoval v londýnskom filmovom archíve, ma už neraz odhovoril od knihy, ktorá sa mu nepozdávala. Ian miluje filmy a hudbu. S niektorými skalnými kunčaftmi je už v takom vzťahu, že okrem postrehov o kinematografii si s nimi vymieňa aj dévedéčka a cédečká.
Podobne ako Stefen aj Ian má slabosť pre strednú a východnú Európu: nadovšetko miluje filmy Věry Chytilovej a rané počiny Miloša Formana. Z maďarskej kinematografie ho berie Béla Tarr. Pred pár dňami mi nadšený rozprával, že videl úžasný slovenský film o futbalových fanúšikoch, ktorý splašil v maďarskom kultúrnom inštitúte. Pochopil som, že hovorí o drahokame socialistickej kinematografie, o filmeSkalní v ofsajde.
Neviem, ako sa správajú kníhkupci v ďalších predajniach Planet Books, ale Ian sa necháva inšpirovať tipmi zákazníkov a tak, keď som sa mu zmienil o HrabalovýchTanečních hodinách pro starší a pokročilé, okamžite knihu, pravdaže v anglickom preklade, objednal. Určite sa predá. Predali sa i Kundera, Krasznahorkai, Márai. A aj o poéziu je citeľný záujem. Nie ako v niektorých európskych krajinách.
