O KNIHÁCH

Bez včeličiek to nepôjde

Jeden deň som optimistka, druhý deň zasa pesimistka, ale dúfam, že nakoniec sa riešenia pre celú prírodu podarí nájsť

Spisovateľka Maja Lunde(Zdroj: FOTO - Oda Berby)

Kedysi to bol raj, preháňali sa tu dinosaury. Potom prišiel meteorit a na 65 miliónov rokov sa vlády ujali cicavce. A najdrsnejší z nich, dravý všežravec s extrémnou inteligenciou si myslel, že je pán tvorstva. Ovládol trávu, vodu, kovy, kozy, naučil sa viesť vojny a chovať včely.

Keď začali včelstvá masovo hynúť, odrazu sa ukázalo, že tento svet je krehký a nerozbije ho žiadna atómová vojna či, nebodaj, útok nedočkavých mimozemšťanov. Ten hyperinteligentný, do seba samého zaľúbený tvor, spácha kolektívnu samovraždu tým, že v snahe byť lepší ako príroda, byť lepší ako božia náhoda, posype svoju zem chemikáliami, insekticídmi, pesticídmi. A spôsobí tak síce vysokú úrodu tej či onej odrody kukurice. Ale len chvíľu, kým nezačnú kolabovať včelstvá.

Článok pokračuje pod video reklamou

Toto nie je prírodovedecké okienko, ale pozadie literárneho príbehu, ktorý vychádza z desivej skutočnosti. Autorka knihyPríbeh včiel Maja Lunde sa už teraz môže tešiť povesti environmentálnej aktivistky, literátky, ktorá hlasno zazvonila na potenciálny umieráčik civilizácie.

Inšpirácia dokumentom

Myšlienka napísaťPríbeh včiel sa objavila v hlave nórskej spisovateľky Maje Lundeovej pri sledovaní dokumentárneho filmu o priam mysterióznom úhyne včelstiev po celom svete, ktoré získalo názov syndróm kolapsu včelstiev (Colony Collapse Disorder). „Bolo to pre mňa ako zjavenie,“ hovorí Maja Lunde pre Magazín o knihách. „Pri pozeraní tohto dokumentu som si okamžite kládla otázky: Ako bude vyzerať svet bez včiel? Čo sa stane, keď nebude mať kto opeľovať? Mohli by sme vôbec prežiť?“

Príbeh včiel kladie viac otázok než odpovedí. Máme pred sebou tri príbehy: dystopický obraz planéty v neďalekej budúcnosti, kde sa o opeľovanie úrody v Číne stará armáda ľudí, svet je však v totálnom rozklade. Druhý príbeh sa odohráva v súčasnej Amerike, keď hynú včelstvá a ukazujú sa prvé vážne problémy s úrodou. Úhyn má na svedomí – pravdepodobne – nárast chemizácie poľnohospodárstva a zvyšovanie teploty. Tretí príbeh v knihe nás zavedie do Európy 19. storočia, obdobia vzniku vedeckého skúmania včiel. Príbehy sa v knihe postupne prepoja práve v neďalekej budúcnosti, kde sa ukáže, že chyby, na ktoré doplácame, sa už stali. Ak čakáte happy end, tak len veľmi opatrný.

„Netušíme, ako to nakoniec s ľudstvom dopadne,“ hovorí Maja Lunde, „ale vedci sa zhodujú v jednom. Ak nebudeme robiť nič pre zlepšenie súčasného sveta, klimatické zmeny, extrémne suchá, požiare a aj úhyn včelstiev sa budú len zhoršovať.“

Také iné dystopie

Ako budú vyzerať naše rodiny? Keď čítate a sledujete klasické príbehy o svetoch budúcnosti, zväčša sa zaoberajú vojnami, ničením, ovládaním, robotmi, umelou inteligenciou a veľkými bratmi, ktorí nás sledujú. Od Karla Čapka cez Georgea Orwella, Philipa K. Dicka, Williama Gibsona až po súčasných autorov ako Ernest Cline je obava z budúcnosti primárne technologická, čo je dané hádam aj tým, že mužskí autori sledujú skôr špecifický obrat, v ktorom sa stávame obeťami mocenských hier a násilných systémov.

Rodina je čosi, čo sa považuje za základný prvok funkčnosti, bezpečnosti, ochrany. Narušiť a ovládať rodinu znamená zavádzať nový poriadok. To mužom málokedy napadne, zato v ženskom dystopickom náhľade na svet je dysfunkčnosť rodiny to prvé. Stačí si spomenúť na teraz populárnu Margaret Attwoodovú, ktorá vPríbehu služobníčky spriada príbeh o štátom kontrolovanej reprodukcii, v ktorom sa ženy stávajú nositeľkami plodov. Nie vojna či stroje sú zlé, ale narušenie jednoduchej bunky bezpečnosti.

Tento motív riadenia reprodukcie sa objavuje aj u Maje Lundeovej, je to jeden z tých desivých príznakov totalitnej budúcnosti. Isto, v prípade Číny a kontroly reprodukcie nejde o žiadny nový poznatok, ale komponovanie príbehu budúcnosti ako krajiny, kde sú ľudia vlastne len nástrojmi a ich život je podriadený rozhodnutiam anonymných úradov, to vždy vyvoláva strach. Ženské autorky sú v takýchto chvíľach omnoho citlivejšie, pretože vedia, že ovládať deti, rodinu a sexualitu znamená ovládať celú spoločnosť.

„Veru, moje deti – tak ako pre každú ženu – sú tie najdôležitejšie v mojom živote. Aj v príbehu včiel sledujeme vzťahy medzi deťmi a ich matkami a otcami,“ hovorí Maja Lunde pre náš magazín. „Tieto vzťahy sú aj predmetom ďalšieho románu Blue. Keď som písala Príbeh včiel, mal môj syn tri roky, rovnako ako malý Tao v knihe. Prežívala som príbeh jeho mamy, vedela som si predstaviť ten strach, obavy, lásku, ktorú musí žena prekonať, keď hľadá svoje dieťa.“

Práve motív cesty za strateným trojročným chlapčekom je veľmi silným príbehom, pretože vďaka nemu ukazuje autorka desivú budúcnosť sveta, ktorý sa doslova rozpadáva. Nie je to premena na vojnovú zónu, ale útek pred hladomorom, smrťou, neperspektívnosťou života v megapolisoch. V uliciach prázdneho mesta vanie chlad, niet čo jesť, maximálne sa objavia ledva prežívajúce gangy. A kdesi za oponou žijú posledné kúsky totalitnej moci.

Sme na začiatku konca

Príbeh včiel je prvou časťou plánovanej série kníh, ktorá má spoločný názov Klimatický kvartet a venuje sa problémom klimatických zmien. Druhá časťBlue hovorí o vode, ktorá sa stáva strategickou surovinou. „Keď som študovala materiály k včelám, začali okolo mňa krúžiť aj ďalšie príbehy, ktoré majú korene v problémových zmenách životného prostredia,“ hovorí autorka. „V druhom románe vystupuje Signe, stará žena, ktorá vyrastala na úpätí vodopádu v Nórsku, a paralelne s jej príbehom sledujeme život Davida, mladého ‚klimatického‘ utečenca v južnom Francúzsku. Všetci sme súčasťou toho istého príbehu a bez prírody sa nezaobídeme. Moje postavy, moje príbehy tvoria veľké puzzle, preto je z toho nakoniec kvartet, teda štyri knihy.“

Príbeh včiel spravil z autorky pôvodne detskej literatúry a scenárov priam hviezdu európskej ekologickej literatúry. Isto, angažovanosť literátov nie je novinkou, dokonca ani v ekologických témach. Ale predsa len, záujem o environmentálne otázky bol a je súčasťou skôr aktivistov typu Greenpeace než literárnych rozprávaní. Alebo je to súčasť nórskej výchovy? „Vyrastala som s plagátom proti jadrovým zbraniam nad kuchynským stolom,“ spomína Maja Lunde. „Moja rodina pravidelne hovorila o veciach týkajúcich sa životného prostredia a zmene klímy pri večeri. Čím som staršia, tým sa môj záujem o budúcnosť našej planéty prehlbuje.“

Príbehy žijú v čitateľoch

Sama autorka sa nepovažuje za aktivistku, ale literátku. Je to jej spôsob vnímania a práce. Je spisovateľka – a teda píše o tom, čo ju trápi. „Príbeh včiel nie je politický či ekologický manifest, je to román. Je to fikcia, ktorú môžu niektorí čítať ako príbeh o rodičoch a deťoch, iní ako príbeh o vzťahu človeka a prírody, ďalší zasa môžu čítať knihu ako príbeh o zločine či politických systémoch,“ hovorí Maja Lunde. „To, čo milujem v románoch, spočíva v tom, že existuje toľko verzií príbehu, koľko je čitateľov. Bez čitateľov je kniha len atrament a papier, bez čitateľov príbeh skutočne neexistuje.“

Predsa len však autor vstupuje takýmto angažovaním sa v environmentálnych otázkach aj do interakcií s čímsi, čo by sme mohli nazvať svedomie. Aj Maja Lunde hovorí o tom, že jej včelí príbeh vyvolal prekvapujúce reakcie, keď sa na ňu začali ľudia obracať s otázkou, ako môžu včelám pomôcť a ako môžu pomôcť tejto planéte. „Ak môj román urobil takúto zmenu v myslení, som šťastná. Naozaj som veľmi rada, že sa to podarilo,“ hovorí.

Sama vníma, že politickí lídri dlhé roky ignorujú environmentálne otázky. Prirodzene, sú to nepopulárne veci, hovoriť ľuďom – správajte sa zodpovedne, vzdajte sa aspoň časti svojho pohodlia v prospech budúcnosti. „Želala by som si, aby sa naši lídri podstatne viac zaujímali o klimatické otázky, a nie som v tom osamelá,“ hovorí nórska prozaička. „Ale rovnako dôležité je, aby každý z nás urobil to, čo urobiť môže. Aj malé veci a malé rozhodnutia môžu pomôcť všetkým.“

Maja Lunde sa stala veľmi populárnou v Nemecku, kde bol Príbeh včiel najpredávanejšou knihou roka 2017. Dnes je už preložená do 33 jazykov. „Samu ma to príjemne prekvapilo. Môžem povedať len to, čo mi hovoria čitatelia: nevedeli sme knihu odložiť. Mnoho čitateľov mi na stretnutiach hovorí, že im kniha otvorila oči, ukázala im, ako tie malé včeličky, tie malé komponenty prírody môžu významne zmeniť svet. Všetko so všetkým súvisí.“

Maja Lunde žije v Nórsku so svojimi troma deťmi. „Jeden deň som optimistka, druhý deň zasa pesimistka, ale dúfam, že nakoniec sa riešenia pre ľudí, ale aj pre celú prírodu podarí nájsť. Všetko živé je rovnako dôležité ako my,“ dodáva Maja Lunde pre Magazín o knihách.

Nie sme tu osamote. A ak ohrozíme svet okolo nás, ohrozíme aj samých seba.

Maja Lunde (1975) je nórska spisovateľka, scenáristka a autorka kníh pre deti. Študovala na univerzite v Osle, kde sa venovala psychológii masmediálnej komunikácie. Od skončenia vysokej školy pracovala ako manažérka viacerých kultúrnych festivalov a inštitúcií venujúcich sa filmu a umeniu. Od roku 2009 pripravovala ako scenáristka pre nórsku televíziu NRK programy pre deti a seriály. Vydala niekoľko kníh pre deti a dospievajúcich. Medzinárodný úspech jej priniesla kniha Príbeh včiel (pôvodne 2015), ktorá už má voľné pokračovanie Blue (2017). Má tri deti a žije neďaleko Osla.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 086
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 981
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 485
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 733
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 843
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 250
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 164
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 163
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 956

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.

ŠPORT

Vlhová má zákaz chodiť domov. Pre jej úspech sa obetujú všetci

Vlhová má nového servismana, ktorý jej robí raňajky.

Neprehliadnite tiež

O knihách

Andy Weir: Chcem len, aby sa ľudia bavili

Nerobím politiku. V mojom písaní nie je žiadne moralizovanie alebo posolstvo.

Zomreli pred sto rokmi, ale až teraz sa stali ľuďmi. Jackson ohuruje novým filmom

Na premiére vojnového filmu They Shall Not Grow Old bol aj princ William.