SME
Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Bez včeličiek to nepôjde

Jeden deň som optimistka, druhý deň zasa pesimistka, ale dúfam, že nakoniec sa riešenia pre celú prírodu podarí nájsť

Spisovateľka Maja LundeSpisovateľka Maja Lunde (Zdroj: FOTO - Oda Berby)

Kedysi to bol raj, preháňali sa tu dinosaury. Potom prišiel meteorit a na 65 miliónov rokov sa vlády ujali cicavce. A najdrsnejší z nich, dravý všežravec s extrémnou inteligenciou si myslel, že je pán tvorstva. Ovládol trávu, vodu, kovy, kozy, naučil sa viesť vojny a chovať včely.

Keď začali včelstvá masovo hynúť, odrazu sa ukázalo, že tento svet je krehký a nerozbije ho žiadna atómová vojna či, nebodaj, útok nedočkavých mimozemšťanov. Ten hyperinteligentný, do seba samého zaľúbený tvor, spácha kolektívnu samovraždu tým, že v snahe byť lepší ako príroda, byť lepší ako božia náhoda, posype svoju zem chemikáliami, insekticídmi, pesticídmi. A spôsobí tak síce vysokú úrodu tej či onej odrody kukurice. Ale len chvíľu, kým nezačnú kolabovať včelstvá.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto nie je prírodovedecké okienko, ale pozadie literárneho príbehu, ktorý vychádza z desivej skutočnosti. Autorka knihyPríbeh včiel Maja Lunde sa už teraz môže tešiť povesti environmentálnej aktivistky, literátky, ktorá hlasno zazvonila na potenciálny umieráčik civilizácie.

Inšpirácia dokumentom

Myšlienka napísaťPríbeh včiel sa objavila v hlave nórskej spisovateľky Maje Lundeovej pri sledovaní dokumentárneho filmu o priam mysterióznom úhyne včelstiev po celom svete, ktoré získalo názov syndróm kolapsu včelstiev (Colony Collapse Disorder). „Bolo to pre mňa ako zjavenie,“ hovorí Maja Lunde pre Magazín o knihách. „Pri pozeraní tohto dokumentu som si okamžite kládla otázky: Ako bude vyzerať svet bez včiel? Čo sa stane, keď nebude mať kto opeľovať? Mohli by sme vôbec prežiť?“

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh včiel kladie viac otázok než odpovedí. Máme pred sebou tri príbehy: dystopický obraz planéty v neďalekej budúcnosti, kde sa o opeľovanie úrody v Číne stará armáda ľudí, svet je však v totálnom rozklade. Druhý príbeh sa odohráva v súčasnej Amerike, keď hynú včelstvá a ukazujú sa prvé vážne problémy s úrodou. Úhyn má na svedomí – pravdepodobne – nárast chemizácie poľnohospodárstva a zvyšovanie teploty. Tretí príbeh v knihe nás zavedie do Európy 19. storočia, obdobia vzniku vedeckého skúmania včiel. Príbehy sa v knihe postupne prepoja práve v neďalekej budúcnosti, kde sa ukáže, že chyby, na ktoré doplácame, sa už stali. Ak čakáte happy end, tak len veľmi opatrný.

„Netušíme, ako to nakoniec s ľudstvom dopadne,“ hovorí Maja Lunde, „ale vedci sa zhodujú v jednom. Ak nebudeme robiť nič pre zlepšenie súčasného sveta, klimatické zmeny, extrémne suchá, požiare a aj úhyn včelstiev sa budú len zhoršovať.“

Skryť Vypnúť reklamu

Také iné dystopie

Ako budú vyzerať naše rodiny? Keď čítate a sledujete klasické príbehy o svetoch budúcnosti, zväčša sa zaoberajú vojnami, ničením, ovládaním, robotmi, umelou inteligenciou a veľkými bratmi, ktorí nás sledujú. Od Karla Čapka cez Georgea Orwella, Philipa K. Dicka, Williama Gibsona až po súčasných autorov ako Ernest Cline je obava z budúcnosti primárne technologická, čo je dané hádam aj tým, že mužskí autori sledujú skôr špecifický obrat, v ktorom sa stávame obeťami mocenských hier a násilných systémov.

Rodina je čosi, čo sa považuje za základný prvok funkčnosti, bezpečnosti, ochrany. Narušiť a ovládať rodinu znamená zavádzať nový poriadok. To mužom málokedy napadne, zato v ženskom dystopickom náhľade na svet je dysfunkčnosť rodiny to prvé. Stačí si spomenúť na teraz populárnu Margaret Attwoodovú, ktorá vPríbehu služobníčky spriada príbeh o štátom kontrolovanej reprodukcii, v ktorom sa ženy stávajú nositeľkami plodov. Nie vojna či stroje sú zlé, ale narušenie jednoduchej bunky bezpečnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento motív riadenia reprodukcie sa objavuje aj u Maje Lundeovej, je to jeden z tých desivých príznakov totalitnej budúcnosti. Isto, v prípade Číny a kontroly reprodukcie nejde o žiadny nový poznatok, ale komponovanie príbehu budúcnosti ako krajiny, kde sú ľudia vlastne len nástrojmi a ich život je podriadený rozhodnutiam anonymných úradov, to vždy vyvoláva strach. Ženské autorky sú v takýchto chvíľach omnoho citlivejšie, pretože vedia, že ovládať deti, rodinu a sexualitu znamená ovládať celú spoločnosť.

„Veru, moje deti – tak ako pre každú ženu – sú tie najdôležitejšie v mojom živote. Aj v príbehu včiel sledujeme vzťahy medzi deťmi a ich matkami a otcami,“ hovorí Maja Lunde pre náš magazín. „Tieto vzťahy sú aj predmetom ďalšieho románu Blue. Keď som písala Príbeh včiel, mal môj syn tri roky, rovnako ako malý Tao v knihe. Prežívala som príbeh jeho mamy, vedela som si predstaviť ten strach, obavy, lásku, ktorú musí žena prekonať, keď hľadá svoje dieťa.“

Skryť Vypnúť reklamu

Práve motív cesty za strateným trojročným chlapčekom je veľmi silným príbehom, pretože vďaka nemu ukazuje autorka desivú budúcnosť sveta, ktorý sa doslova rozpadáva. Nie je to premena na vojnovú zónu, ale útek pred hladomorom, smrťou, neperspektívnosťou života v megapolisoch. V uliciach prázdneho mesta vanie chlad, niet čo jesť, maximálne sa objavia ledva prežívajúce gangy. A kdesi za oponou žijú posledné kúsky totalitnej moci.

Sme na začiatku konca

Príbeh včiel je prvou časťou plánovanej série kníh, ktorá má spoločný názov Klimatický kvartet a venuje sa problémom klimatických zmien. Druhá časťBlue hovorí o vode, ktorá sa stáva strategickou surovinou. „Keď som študovala materiály k včelám, začali okolo mňa krúžiť aj ďalšie príbehy, ktoré majú korene v problémových zmenách životného prostredia,“ hovorí autorka. „V druhom románe vystupuje Signe, stará žena, ktorá vyrastala na úpätí vodopádu v Nórsku, a paralelne s jej príbehom sledujeme život Davida, mladého ‚klimatického‘ utečenca v južnom Francúzsku. Všetci sme súčasťou toho istého príbehu a bez prírody sa nezaobídeme. Moje postavy, moje príbehy tvoria veľké puzzle, preto je z toho nakoniec kvartet, teda štyri knihy.“

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh včiel spravil z autorky pôvodne detskej literatúry a scenárov priam hviezdu európskej ekologickej literatúry. Isto, angažovanosť literátov nie je novinkou, dokonca ani v ekologických témach. Ale predsa len, záujem o environmentálne otázky bol a je súčasťou skôr aktivistov typu Greenpeace než literárnych rozprávaní. Alebo je to súčasť nórskej výchovy? „Vyrastala som s plagátom proti jadrovým zbraniam nad kuchynským stolom,“ spomína Maja Lunde. „Moja rodina pravidelne hovorila o veciach týkajúcich sa životného prostredia a zmene klímy pri večeri. Čím som staršia, tým sa môj záujem o budúcnosť našej planéty prehlbuje.“

Príbehy žijú v čitateľoch

Sama autorka sa nepovažuje za aktivistku, ale literátku. Je to jej spôsob vnímania a práce. Je spisovateľka – a teda píše o tom, čo ju trápi. „Príbeh včiel nie je politický či ekologický manifest, je to román. Je to fikcia, ktorú môžu niektorí čítať ako príbeh o rodičoch a deťoch, iní ako príbeh o vzťahu človeka a prírody, ďalší zasa môžu čítať knihu ako príbeh o zločine či politických systémoch,“ hovorí Maja Lunde. „To, čo milujem v románoch, spočíva v tom, že existuje toľko verzií príbehu, koľko je čitateľov. Bez čitateľov je kniha len atrament a papier, bez čitateľov príbeh skutočne neexistuje.“

Skryť Vypnúť reklamu

Predsa len však autor vstupuje takýmto angažovaním sa v environmentálnych otázkach aj do interakcií s čímsi, čo by sme mohli nazvať svedomie. Aj Maja Lunde hovorí o tom, že jej včelí príbeh vyvolal prekvapujúce reakcie, keď sa na ňu začali ľudia obracať s otázkou, ako môžu včelám pomôcť a ako môžu pomôcť tejto planéte. „Ak môj román urobil takúto zmenu v myslení, som šťastná. Naozaj som veľmi rada, že sa to podarilo,“ hovorí.

Sama vníma, že politickí lídri dlhé roky ignorujú environmentálne otázky. Prirodzene, sú to nepopulárne veci, hovoriť ľuďom – správajte sa zodpovedne, vzdajte sa aspoň časti svojho pohodlia v prospech budúcnosti. „Želala by som si, aby sa naši lídri podstatne viac zaujímali o klimatické otázky, a nie som v tom osamelá,“ hovorí nórska prozaička. „Ale rovnako dôležité je, aby každý z nás urobil to, čo urobiť môže. Aj malé veci a malé rozhodnutia môžu pomôcť všetkým.“

Skryť Vypnúť reklamu

Maja Lunde sa stala veľmi populárnou v Nemecku, kde bol Príbeh včiel najpredávanejšou knihou roka 2017. Dnes je už preložená do 33 jazykov. „Samu ma to príjemne prekvapilo. Môžem povedať len to, čo mi hovoria čitatelia: nevedeli sme knihu odložiť. Mnoho čitateľov mi na stretnutiach hovorí, že im kniha otvorila oči, ukázala im, ako tie malé včeličky, tie malé komponenty prírody môžu významne zmeniť svet. Všetko so všetkým súvisí.“

Maja Lunde žije v Nórsku so svojimi troma deťmi. „Jeden deň som optimistka, druhý deň zasa pesimistka, ale dúfam, že nakoniec sa riešenia pre ľudí, ale aj pre celú prírodu podarí nájsť. Všetko živé je rovnako dôležité ako my,“ dodáva Maja Lunde pre Magazín o knihách.

Nie sme tu osamote. A ak ohrozíme svet okolo nás, ohrozíme aj samých seba.

Skryť Vypnúť reklamu

Maja Lunde (1975) je nórska spisovateľka, scenáristka a autorka kníh pre deti. Študovala na univerzite v Osle, kde sa venovala psychológii masmediálnej komunikácie. Od skončenia vysokej školy pracovala ako manažérka viacerých kultúrnych festivalov a inštitúcií venujúcich sa filmu a umeniu. Od roku 2009 pripravovala ako scenáristka pre nórsku televíziu NRK programy pre deti a seriály. Vydala niekoľko kníh pre deti a dospievajúcich. Medzinárodný úspech jej priniesla kniha Príbeh včiel (pôvodne 2015), ktorá už má voľné pokračovanie Blue (2017). Má tri deti a žije neďaleko Osla.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  2. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  4. Získaj náskok pred štartom
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  6. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  7. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás
  8. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  9. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  10. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  1. Kvalitná divina na pár klikov. LESY SR spúšťajú e-shop
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. METROPOLIS bude postavený podľa japonského know-how
  4. Rekonštrukcia prsníka po chirurgickej liečbe
  5. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  6. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  7. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  8. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  9. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu?
  10. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 19 267
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 12 359
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 321
  4. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 4 340
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 4 219
  6. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 4 128
  7. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 207
  8. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 3 131
  9. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 826
  10. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu 2 251
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pre zaočkovaných a tých, ktorí ochorenie Covid-19 prekonali, sa otvoria všetky obchody už v piatok 10. decembra.

Od pondelka ostane doma druhý stupeň a stredné školy.


45m
Minister financií Igor Matovič.

Koaličné strany sa dohodli na odmeňovaní.


3 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Minister financií v parlamente odohral partičku binga s dôchodcami.


2 h

Neprehliadnite tiež

Bývalý politický väzeň, básnik a spisovateľ Rudolf Dobiáš.

Dokumentárny film o Rudolfovi Dobiášovi odvysiela RTVS.


5 h
Miroslav Donutil.

Hanobenie je u nás aj u vás bežná vec, vraví.


6. dec
János Kóbor.

Kapela to oznámila na svojom facebookovom účte.


TASR 6. dec

Dušan Štefánek a Nora Galovičová o Luskáčikovi.


6. dec

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  2. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  3. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  4. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  5. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  6. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  7. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  8. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 352
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 966
  3. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 458
  4. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 953
  5. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 783
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa? 3 559
  7. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 3 272
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 3 008
  1. Pavol Koprda: Zas to dopadlo tak, že deti sú doma. Pripravili sme online súťaž, ktorá deťom ukáže krásu matematiky!
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Zatvoriť reklamu