SME

Bez včeličiek to nepôjde

Jeden deň som optimistka, druhý deň zasa pesimistka, ale dúfam, že nakoniec sa riešenia pre celú prírodu podarí nájsť

Spisovateľka Maja LundeSpisovateľka Maja Lunde (Zdroj: FOTO - Oda Berby)

Kedysi to bol raj, preháňali sa tu dinosaury. Potom prišiel meteorit a na 65 miliónov rokov sa vlády ujali cicavce. A najdrsnejší z nich, dravý všežravec s extrémnou inteligenciou si myslel, že je pán tvorstva. Ovládol trávu, vodu, kovy, kozy, naučil sa viesť vojny a chovať včely.

Keď začali včelstvá masovo hynúť, odrazu sa ukázalo, že tento svet je krehký a nerozbije ho žiadna atómová vojna či, nebodaj, útok nedočkavých mimozemšťanov. Ten hyperinteligentný, do seba samého zaľúbený tvor, spácha kolektívnu samovraždu tým, že v snahe byť lepší ako príroda, byť lepší ako božia náhoda, posype svoju zem chemikáliami, insekticídmi, pesticídmi. A spôsobí tak síce vysokú úrodu tej či onej odrody kukurice. Ale len chvíľu, kým nezačnú kolabovať včelstvá.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto nie je prírodovedecké okienko, ale pozadie literárneho príbehu, ktorý vychádza z desivej skutočnosti. Autorka knihyPríbeh včiel Maja Lunde sa už teraz môže tešiť povesti environmentálnej aktivistky, literátky, ktorá hlasno zazvonila na potenciálny umieráčik civilizácie.

Inšpirácia dokumentom

Myšlienka napísaťPríbeh včiel sa objavila v hlave nórskej spisovateľky Maje Lundeovej pri sledovaní dokumentárneho filmu o priam mysterióznom úhyne včelstiev po celom svete, ktoré získalo názov syndróm kolapsu včelstiev (Colony Collapse Disorder). „Bolo to pre mňa ako zjavenie,“ hovorí Maja Lunde pre Magazín o knihách. „Pri pozeraní tohto dokumentu som si okamžite kládla otázky: Ako bude vyzerať svet bez včiel? Čo sa stane, keď nebude mať kto opeľovať? Mohli by sme vôbec prežiť?“

SkryťVypnúť reklamu

Príbeh včiel kladie viac otázok než odpovedí. Máme pred sebou tri príbehy: dystopický obraz planéty v neďalekej budúcnosti, kde sa o opeľovanie úrody v Číne stará armáda ľudí, svet je však v totálnom rozklade. Druhý príbeh sa odohráva v súčasnej Amerike, keď hynú včelstvá a ukazujú sa prvé vážne problémy s úrodou. Úhyn má na svedomí – pravdepodobne – nárast chemizácie poľnohospodárstva a zvyšovanie teploty. Tretí príbeh v knihe nás zavedie do Európy 19. storočia, obdobia vzniku vedeckého skúmania včiel. Príbehy sa v knihe postupne prepoja práve v neďalekej budúcnosti, kde sa ukáže, že chyby, na ktoré doplácame, sa už stali. Ak čakáte happy end, tak len veľmi opatrný.

„Netušíme, ako to nakoniec s ľudstvom dopadne,“ hovorí Maja Lunde, „ale vedci sa zhodujú v jednom. Ak nebudeme robiť nič pre zlepšenie súčasného sveta, klimatické zmeny, extrémne suchá, požiare a aj úhyn včelstiev sa budú len zhoršovať.“

SkryťVypnúť reklamu

Také iné dystopie

Ako budú vyzerať naše rodiny? Keď čítate a sledujete klasické príbehy o svetoch budúcnosti, zväčša sa zaoberajú vojnami, ničením, ovládaním, robotmi, umelou inteligenciou a veľkými bratmi, ktorí nás sledujú. Od Karla Čapka cez Georgea Orwella, Philipa K. Dicka, Williama Gibsona až po súčasných autorov ako Ernest Cline je obava z budúcnosti primárne technologická, čo je dané hádam aj tým, že mužskí autori sledujú skôr špecifický obrat, v ktorom sa stávame obeťami mocenských hier a násilných systémov.

Rodina je čosi, čo sa považuje za základný prvok funkčnosti, bezpečnosti, ochrany. Narušiť a ovládať rodinu znamená zavádzať nový poriadok. To mužom málokedy napadne, zato v ženskom dystopickom náhľade na svet je dysfunkčnosť rodiny to prvé. Stačí si spomenúť na teraz populárnu Margaret Attwoodovú, ktorá vPríbehu služobníčky spriada príbeh o štátom kontrolovanej reprodukcii, v ktorom sa ženy stávajú nositeľkami plodov. Nie vojna či stroje sú zlé, ale narušenie jednoduchej bunky bezpečnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Tento motív riadenia reprodukcie sa objavuje aj u Maje Lundeovej, je to jeden z tých desivých príznakov totalitnej budúcnosti. Isto, v prípade Číny a kontroly reprodukcie nejde o žiadny nový poznatok, ale komponovanie príbehu budúcnosti ako krajiny, kde sú ľudia vlastne len nástrojmi a ich život je podriadený rozhodnutiam anonymných úradov, to vždy vyvoláva strach. Ženské autorky sú v takýchto chvíľach omnoho citlivejšie, pretože vedia, že ovládať deti, rodinu a sexualitu znamená ovládať celú spoločnosť.

„Veru, moje deti – tak ako pre každú ženu – sú tie najdôležitejšie v mojom živote. Aj v príbehu včiel sledujeme vzťahy medzi deťmi a ich matkami a otcami,“ hovorí Maja Lunde pre náš magazín. „Tieto vzťahy sú aj predmetom ďalšieho románu Blue. Keď som písala Príbeh včiel, mal môj syn tri roky, rovnako ako malý Tao v knihe. Prežívala som príbeh jeho mamy, vedela som si predstaviť ten strach, obavy, lásku, ktorú musí žena prekonať, keď hľadá svoje dieťa.“

SkryťVypnúť reklamu

Práve motív cesty za strateným trojročným chlapčekom je veľmi silným príbehom, pretože vďaka nemu ukazuje autorka desivú budúcnosť sveta, ktorý sa doslova rozpadáva. Nie je to premena na vojnovú zónu, ale útek pred hladomorom, smrťou, neperspektívnosťou života v megapolisoch. V uliciach prázdneho mesta vanie chlad, niet čo jesť, maximálne sa objavia ledva prežívajúce gangy. A kdesi za oponou žijú posledné kúsky totalitnej moci.

Sme na začiatku konca

Príbeh včiel je prvou časťou plánovanej série kníh, ktorá má spoločný názov Klimatický kvartet a venuje sa problémom klimatických zmien. Druhá časťBlue hovorí o vode, ktorá sa stáva strategickou surovinou. „Keď som študovala materiály k včelám, začali okolo mňa krúžiť aj ďalšie príbehy, ktoré majú korene v problémových zmenách životného prostredia,“ hovorí autorka. „V druhom románe vystupuje Signe, stará žena, ktorá vyrastala na úpätí vodopádu v Nórsku, a paralelne s jej príbehom sledujeme život Davida, mladého ‚klimatického‘ utečenca v južnom Francúzsku. Všetci sme súčasťou toho istého príbehu a bez prírody sa nezaobídeme. Moje postavy, moje príbehy tvoria veľké puzzle, preto je z toho nakoniec kvartet, teda štyri knihy.“

SkryťVypnúť reklamu

Príbeh včiel spravil z autorky pôvodne detskej literatúry a scenárov priam hviezdu európskej ekologickej literatúry. Isto, angažovanosť literátov nie je novinkou, dokonca ani v ekologických témach. Ale predsa len, záujem o environmentálne otázky bol a je súčasťou skôr aktivistov typu Greenpeace než literárnych rozprávaní. Alebo je to súčasť nórskej výchovy? „Vyrastala som s plagátom proti jadrovým zbraniam nad kuchynským stolom,“ spomína Maja Lunde. „Moja rodina pravidelne hovorila o veciach týkajúcich sa životného prostredia a zmene klímy pri večeri. Čím som staršia, tým sa môj záujem o budúcnosť našej planéty prehlbuje.“

Príbehy žijú v čitateľoch

Sama autorka sa nepovažuje za aktivistku, ale literátku. Je to jej spôsob vnímania a práce. Je spisovateľka – a teda píše o tom, čo ju trápi. „Príbeh včiel nie je politický či ekologický manifest, je to román. Je to fikcia, ktorú môžu niektorí čítať ako príbeh o rodičoch a deťoch, iní ako príbeh o vzťahu človeka a prírody, ďalší zasa môžu čítať knihu ako príbeh o zločine či politických systémoch,“ hovorí Maja Lunde. „To, čo milujem v románoch, spočíva v tom, že existuje toľko verzií príbehu, koľko je čitateľov. Bez čitateľov je kniha len atrament a papier, bez čitateľov príbeh skutočne neexistuje.“

SkryťVypnúť reklamu

Predsa len však autor vstupuje takýmto angažovaním sa v environmentálnych otázkach aj do interakcií s čímsi, čo by sme mohli nazvať svedomie. Aj Maja Lunde hovorí o tom, že jej včelí príbeh vyvolal prekvapujúce reakcie, keď sa na ňu začali ľudia obracať s otázkou, ako môžu včelám pomôcť a ako môžu pomôcť tejto planéte. „Ak môj román urobil takúto zmenu v myslení, som šťastná. Naozaj som veľmi rada, že sa to podarilo,“ hovorí.

Sama vníma, že politickí lídri dlhé roky ignorujú environmentálne otázky. Prirodzene, sú to nepopulárne veci, hovoriť ľuďom – správajte sa zodpovedne, vzdajte sa aspoň časti svojho pohodlia v prospech budúcnosti. „Želala by som si, aby sa naši lídri podstatne viac zaujímali o klimatické otázky, a nie som v tom osamelá,“ hovorí nórska prozaička. „Ale rovnako dôležité je, aby každý z nás urobil to, čo urobiť môže. Aj malé veci a malé rozhodnutia môžu pomôcť všetkým.“

SkryťVypnúť reklamu

Maja Lunde sa stala veľmi populárnou v Nemecku, kde bol Príbeh včiel najpredávanejšou knihou roka 2017. Dnes je už preložená do 33 jazykov. „Samu ma to príjemne prekvapilo. Môžem povedať len to, čo mi hovoria čitatelia: nevedeli sme knihu odložiť. Mnoho čitateľov mi na stretnutiach hovorí, že im kniha otvorila oči, ukázala im, ako tie malé včeličky, tie malé komponenty prírody môžu významne zmeniť svet. Všetko so všetkým súvisí.“

Maja Lunde žije v Nórsku so svojimi troma deťmi. „Jeden deň som optimistka, druhý deň zasa pesimistka, ale dúfam, že nakoniec sa riešenia pre ľudí, ale aj pre celú prírodu podarí nájsť. Všetko živé je rovnako dôležité ako my,“ dodáva Maja Lunde pre Magazín o knihách.

Nie sme tu osamote. A ak ohrozíme svet okolo nás, ohrozíme aj samých seba.

SkryťVypnúť reklamu

Maja Lunde (1975) je nórska spisovateľka, scenáristka a autorka kníh pre deti. Študovala na univerzite v Osle, kde sa venovala psychológii masmediálnej komunikácie. Od skončenia vysokej školy pracovala ako manažérka viacerých kultúrnych festivalov a inštitúcií venujúcich sa filmu a umeniu. Od roku 2009 pripravovala ako scenáristka pre nórsku televíziu NRK programy pre deti a seriály. Vydala niekoľko kníh pre deti a dospievajúcich. Medzinárodný úspech jej priniesla kniha Príbeh včiel (pôvodne 2015), ktorá už má voľné pokračovanie Blue (2017). Má tri deti a žije neďaleko Osla.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 316
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 765
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 005
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 889
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 582
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 351
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 654
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 506
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 373
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 644
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 363
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 345
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 038
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 421
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu