Andy Weir, americký autor bestselleru Marťan, po obrovskom úspechu svojej prvej knihy vydanej najprv cestou selfpublishingu opustil miesto počítačového programátora a naplno sa začal venovať písaniu. Kniha Artemis má podtitul „Jediné obývané mesto na Mesiaci v ohrození“. Podľa toho môže čitateľ očakávať katastrofickú zápletku, pri ktorej obyvatelia Artemisu hľadajú možnosti prežitia a úniku. Zápletka je však celkom odlišná a podtitul by skôr mohol znieť „Kto získa moc nad jediným obývaným mestom na Mesiaci?“. Artemis je v skutočnosti triler, pohnútky hrdinov sú výsostne ľudské - ekonomické a mesto je v skutočnosti v ohrození skôr výhľadovo. I keď...
O kom, o čom
Hlavná hrdinka Jasmine, ktorej všetci familiárne hovoria Jazz, je 26-ročná Arabka. Ako šesťročná prišla so svojím otcom na Mesiac a vyrástla na základni Artemis. Mama ju opustila a žije na Zemi. Jazz sa správa tvrdo, často až príliš. Žije v prostredí, kde môže kedykoľvek zomrieť, jej osobný priestor sa skladá z prične a police, ktorú volá truhla, nevlastní takmer nič a ako poslíček zarába málo. Privyrába si ako pašeráčka rôzneho tovaru zo Zeme, pričom sa však drží akýchsi vlastných, nepísaných pravidiel a nepašuje zbrane, drogy ani rastliny. Je to kriminálnička so zásadami.
Jazz nie je žiadna vedkyňa (aj keď je nepochybne mimoriadne bystrá a životaschopná), okrem zvárania, ktoré sa naučila od otca, nemá nijaké špeciálne vedomosti a schopnosti (hoci v krízových situáciách sa z nej stáva MacGyver krížený s Jamesom Bondom), a ako sama hovorí, jej cieľom je byť bohatá. Niekto sa s takto motivovanou hrdinkou stotožní ľahko - je to priamočiare, nezaťažujúce a azda aj úprimné, no od Weirových hrdinov sa očakáva čosi viac. A aj keď záver motiváciu hrdinky pozdvihne o úroveň vyššie, pachuť plytkosti zostane.
Trond Landvik, bohatý nórsky obchodník, žije na Mesiaci kvôli svojej hendikepovanej dcére Lene, ktorej menšia gravitácia umožňuje jednoduchší pohyb, vtiahne Jazz do tajomných aktivít. Motiváciou sú opäť peniaze a vidina toho, čo všetko si za ne bude môcť kúpiť. Jazz vie, že bez peňazí neexistuje ani vyššie dobro, takže v druhom pláne koná vlastne altruisticky a v duchu svojej podstaty - životaschopne.
Román je podaný v ich forme, Jazz hovorí uvoľneným jazykom odľahčujúcim situácie. Miestami je to humorné, miestami menej. Tých druhých situácií je, bohužiaľ, viac. Jazz ako Mark Watney nefunguje.
Andy Weir: Artemis (prel. Patrick Frank, Ikar 2018) (zdroj: Archív SME)Analytická sexica
Hlavná hrdinka sa obáva len deportovania na Zem, kde by sa nevedela ani postaviť, lebo šestinová mesačná gravitácia jej už prakticky znemožnila návrat. Musela by podstúpiť extrémne cvičenie, brať lieky na stimuláciu rastu kostí a svalov a stráviť hodiny na odstredivke. Výsledok by bol aj tak neistý.
Napriek tomu, že Jazz je Arabka, nepraktizuje islam a má povesť ženy voľnejšieho životného rytmu a mravov. „Mesto sa lesklo v slnečnom svetle ako kopa kovových ceckov,“ či: „Civela som na Dala, akoby mu na čele narástol druhý čurák,“ alebo: „Som z toho celá zosratá“ (existuje vôbec také slovo?) - sú len niektoré z jej obvyklých replík.
Priamočiare vyjadrovanie je v literatúre relevantné a podstatné a spochybňovať ho je len otázkou prejavu individuálneho vkusu, nie som si však úplne istá, či by žena v jej veku, aj keď je to „mesačná tvrďáčka“, vnímala a popisovala svet naokolo práve týmto štýlom. Ani pri zemitej hrdinke, akou je Jazz, to úplne nehrá. Možno bolo zámerom, aby Jazz nevyznela slabošsky, tuctovo a predvídateľne, ale jej vystupovanie je v konečnom dôsledku nekonzistentné, rozmarné, raz sa zachová naivne a hlúpo, vzápätí sa z nej stane fyzicky zdatná, analyticky uvažujúca sexica s fenomenálnou pamäťou a mačacími reflexmi a občas vyznieva ako mužský hrdina zakliaty do ženskej postavy. Jazz je napriek svojej otvorenosti záhadná, akoby zložená z viacerých ľudí a v rôznych kapitolách sa mení ako chameleón. Keď z knihy bude film (aktuálne sa pracuje na scenári), pokojne by ju mohli hrať rôzne herečky. Alebo herci.
Multikulturalizmus a ženská sila
Artemis je veľmi medzinárodná a multikultúrna kniha. Hlavná hrdinka je Arabka, jej pozemský spojenec Kelvin pochádza z Afriky, obchodný partner Landvik je Nór, ukrajinský spojenec na Mesiaci sa nazýva Martin Svoboda. Jeho meno je symbolické a pre Jazz predstavuje práve čosi v zmysle slobody. Svoboda je najlepší elektrotechnik na Mesiaci a je zároveň mimoriadne vynaliezavý. Vymyslel napríklad aj kondóm, ktorý sa dá používať opakovane. Neobvykle podaná je homosexuálna linka, ktorá vyvolá konflikt Jazz s priateľom. Tejto knihe z hľadiska aktuálnej korektnosti prosto nič nechýba a ak sa z nej nestane medzinárodný bestseller, tak aspoň hollywoodsky trhák.
Weirova Artemis je skrátka plná zarážajúcich nápadov...
Instantná veda
Spravovanie Artemis má na starosti Keňanka Fidelis Ngugiová, pragmatická a tvrdá obchodníčka, ktorá rozmýšľa mnoho krokov dopredu. Artemis stojí na ťažkom priemysle. Profesie sú v nej rozdelené na cechy. Cech zváračov ovládajú ľudia zo Saudskej Arábie, kovoobrábanie majú pod palcom Maďari.
Na začiatku knihy je nákres jednotlivých kupol a ich prepojení, ktoré vytvárajú základňu Artemis. Je to čiastočne sebestačné mestečko s dvetisíc obyvateľmi, do ktorého prichádzajú bohatí turisti na pár dní zažiť exotické dovolenky. Tovar v obchodoch nie je označený cenovkami, lebo ak sa kupujúci musí pýtať na cenu, znamená to, že na to nemá. Luxus pre pozemských turistov je v ostrom kontraste s biednymi podmienkami, v ktorých žije väčšina obyvateľov Mesiaca.
Na Artemise sa riadia kenským časom a používajú vlastnú menu – géčka. Zaujímavá je recyklácia vody v hoteloch na Mesiaci, ale najinšpiratívnejší je nápad s tajuplným balíkom s označením ZAFO. Vecička v škatuli sa dá vyrábať len v špeciálnych podmienkach s mesačnou gravitáciou a vytvorí sa tak priestor na hlavnú zápletku.
Technologický opis strojov je v niektorých pasážach pomerne detailný a Weir si s ním dal, pravdepodobne, podobnú námahu ako pri Marťanovi. Už vtedy nenechal nič na náhodu a záležalo mu na tom, aby použitá veda bola čo možno najpresnejšia. Napríklad scénu výbuchu skleníka a následnú možnosť záchrany rastlín v románe Marťan konzultoval s Michaelou Musilovou, slovenskou astrobiologičkou zameranou na extrémofily.
Weir v Artemise predkladá instantnú vedu. Je to vedecký pop, dosť na to, aby neznalému a realitou zavalenému čitateľovi na pár chvíľ zavaril mozgové závity, a aby bol potom čitateľ rád, že je šikovný, lebo pochopil a rozumie. Weir vie, že keď má čitateľ sám zo seba dobrý pocit, bude mať podobný pocit aj z knihy, preto na tú vedu v Artemise až tak veľmi netlačí. Mesačná základňa vytvára kulisy na odlíšenie od „pozemských“ trilerov. Vedecké a technologické detaily sú ako exotické korenie, ktoré aj zo známeho jedla vyčaruje nepoznané potešenie.
Nejako to predsa len funguje
Weirovým cieľom pri románe Artemis nie je esteticky vysoká literatúra. Autor popiera aj mnohé poučky, ako by sa malo písať. Opakujúce sa slová, množstvo prídavných mien, neoriginálne opisy - a predsa mu to nejako funguje. Dokazuje tak, že rady, ako písať, sú veľmi individuálne a čisto teoretické. V realite dokáže aj „zle“ píšuci autor predať milióny kusov kníh. Trik je v tom, že si dokáže udržať čitateľa a že ponúkne príbeh, ktorý jednoducho chcete dočítať do konca.
Otázkou je, či je pre autora výhrou alebo tragédiou, keď svoje vrcholné dielo vytvorí hneď na začiatku. Verím, že Weir ešte prekvapí, ale román Artemis zostal v mohutnom tieni, ktorý vrhá veľkolepý Marťan.
