SME
Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Marťan vrhá väčší tieň ako Artemis

Vedecký pop, ktorý čitateľovi na chvíľu zavarí závity, aby sa potom potešiô, že pochopil a rozumie

Andy Weir: Artemis (prel. Patrick Frank, Ikar 2018)Andy Weir: Artemis (prel. Patrick Frank, Ikar 2018) (Zdroj: Archív SME)

Andy Weir, americký autor bestselleru Marťan, po obrovskom úspechu svojej prvej knihy vydanej najprv cestou selfpublishingu opustil miesto počítačového programátora a naplno sa začal venovať písaniu. Kniha Artemis má podtitul „Jediné obývané mesto na Mesiaci v ohrození“. Podľa toho môže čitateľ očakávať katastrofickú zápletku, pri ktorej obyvatelia Artemisu hľadajú možnosti prežitia a úniku. Zápletka je však celkom odlišná a podtitul by skôr mohol znieť „Kto získa moc nad jediným obývaným mestom na Mesiaci?“. Artemis je v skutočnosti triler, pohnútky hrdinov sú výsostne ľudské - ekonomické a mesto je v skutočnosti v ohrození skôr výhľadovo. I keď...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O kom, o čom

Hlavná hrdinka Jasmine, ktorej všetci familiárne hovoria Jazz, je 26-ročná Arabka. Ako šesťročná prišla so svojím otcom na Mesiac a vyrástla na základni Artemis. Mama ju opustila a žije na Zemi. Jazz sa správa tvrdo, často až príliš. Žije v prostredí, kde môže kedykoľvek zomrieť, jej osobný priestor sa skladá z prične a police, ktorú volá truhla, nevlastní takmer nič a ako poslíček zarába málo. Privyrába si ako pašeráčka rôzneho tovaru zo Zeme, pričom sa však drží akýchsi vlastných, nepísaných pravidiel a nepašuje zbrane, drogy ani rastliny. Je to kriminálnička so zásadami.

Jazz nie je žiadna vedkyňa (aj keď je nepochybne mimoriadne bystrá a životaschopná), okrem zvárania, ktoré sa naučila od otca, nemá nijaké špeciálne vedomosti a schopnosti (hoci v krízových situáciách sa z nej stáva MacGyver krížený s Jamesom Bondom), a ako sama hovorí, jej cieľom je byť bohatá. Niekto sa s takto motivovanou hrdinkou stotožní ľahko - je to priamočiare, nezaťažujúce a azda aj úprimné, no od Weirových hrdinov sa očakáva čosi viac. A aj keď záver motiváciu hrdinky pozdvihne o úroveň vyššie, pachuť plytkosti zostane.
Trond Landvik, bohatý nórsky obchodník, žije na Mesiaci kvôli svojej hendikepovanej dcére Lene, ktorej menšia gravitácia umožňuje jednoduchší pohyb, vtiahne Jazz do tajomných aktivít. Motiváciou sú opäť peniaze a vidina toho, čo všetko si za ne bude môcť kúpiť. Jazz vie, že bez peňazí neexistuje ani vyššie dobro, takže v druhom pláne koná vlastne altruisticky a v duchu svojej podstaty - životaschopne.

SkryťVypnúť reklamu

Román je podaný v ich forme, Jazz hovorí uvoľneným jazykom odľahčujúcim situácie. Miestami je to humorné, miestami menej. Tých druhých situácií je, bohužiaľ, viac. Jazz ako Mark Watney nefunguje.

Analytická sexica

Hlavná hrdinka sa obáva len deportovania na Zem, kde by sa nevedela ani postaviť, lebo šestinová mesačná gravitácia jej už prakticky znemožnila návrat. Musela by podstúpiť extrémne cvičenie, brať lieky na stimuláciu rastu kostí a svalov a stráviť hodiny na odstredivke. Výsledok by bol aj tak neistý.
Napriek tomu, že Jazz je Arabka, nepraktizuje islam a má povesť ženy voľnejšieho životného rytmu a mravov. „Mesto sa lesklo v slnečnom svetle ako kopa kovových ceckov,“ či: „Civela som na Dala, akoby mu na čele narástol druhý čurák,“ alebo: „Som z toho celá zosratá“ (existuje vôbec také slovo?) - sú len niektoré z jej obvyklých replík.
Priamočiare vyjadrovanie je v literatúre relevantné a podstatné a spochybňovať ho je len otázkou prejavu individuálneho vkusu, nie som si však úplne istá, či by žena v jej veku, aj keď je to „mesačná tvrďáčka“, vnímala a popisovala svet naokolo práve týmto štýlom. Ani pri zemitej hrdinke, akou je Jazz, to úplne nehrá. Možno bolo zámerom, aby Jazz nevyznela slabošsky, tuctovo a predvídateľne, ale jej vystupovanie je v konečnom dôsledku nekonzistentné, rozmarné, raz sa zachová naivne a hlúpo, vzápätí sa z nej stane fyzicky zdatná, analyticky uvažujúca sexica s fenomenálnou pamäťou a mačacími reflexmi a občas vyznieva ako mužský hrdina zakliaty do ženskej postavy. Jazz je napriek svojej otvorenosti záhadná, akoby zložená z viacerých ľudí a v rôznych kapitolách sa mení ako chameleón. Keď z knihy bude film (aktuálne sa pracuje na scenári), pokojne by ju mohli hrať rôzne herečky. Alebo herci.

Multikulturalizmus a ženská sila

SkryťVypnúť reklamu

Artemis je veľmi medzinárodná a multikultúrna kniha. Hlavná hrdinka je Arabka, jej pozemský spojenec Kelvin pochádza z Afriky, obchodný partner Landvik je Nór, ukrajinský spojenec na Mesiaci sa nazýva Martin Svoboda. Jeho meno je symbolické a pre Jazz predstavuje práve čosi v zmysle slobody. Svoboda je najlepší elektrotechnik na Mesiaci a je zároveň mimoriadne vynaliezavý. Vymyslel napríklad aj kondóm, ktorý sa dá používať opakovane. Neobvykle podaná je homosexuálna linka, ktorá vyvolá konflikt Jazz s priateľom. Tejto knihe z hľadiska aktuálnej korektnosti prosto nič nechýba a ak sa z nej nestane medzinárodný bestseller, tak aspoň hollywoodsky trhák.

Weirova Artemis je skrátka plná zarážajúcich nápadov...


Instantná veda

Spravovanie Artemis má na starosti Keňanka Fidelis Ngugiová, pragmatická a tvrdá obchodníčka, ktorá rozmýšľa mnoho krokov dopredu. Artemis stojí na ťažkom priemysle. Profesie sú v nej rozdelené na cechy. Cech zváračov ovládajú ľudia zo Saudskej Arábie, kovoobrábanie majú pod palcom Maďari.
Na začiatku knihy je nákres jednotlivých kupol a ich prepojení, ktoré vytvárajú základňu Artemis. Je to čiastočne sebestačné mestečko s dvetisíc obyvateľmi, do ktorého prichádzajú bohatí turisti na pár dní zažiť exotické dovolenky. Tovar v obchodoch nie je označený cenovkami, lebo ak sa kupujúci musí pýtať na cenu, znamená to, že na to nemá. Luxus pre pozemských turistov je v ostrom kontraste s biednymi podmienkami, v ktorých žije väčšina obyvateľov Mesiaca.

SkryťVypnúť reklamu

Na Artemise sa riadia kenským časom a používajú vlastnú menu – géčka. Zaujímavá je recyklácia vody v hoteloch na Mesiaci, ale najinšpiratívnejší je nápad s tajuplným balíkom s označením ZAFO. Vecička v škatuli sa dá vyrábať len v špeciálnych podmienkach s mesačnou gravitáciou a vytvorí sa tak priestor na hlavnú zápletku.

Technologický opis strojov je v niektorých pasážach pomerne detailný a Weir si s ním dal, pravdepodobne, podobnú námahu ako pri Marťanovi. Už vtedy nenechal nič na náhodu a záležalo mu na tom, aby použitá veda bola čo možno najpresnejšia. Napríklad scénu výbuchu skleníka a následnú možnosť záchrany rastlín v románe Marťan konzultoval s Michaelou Musilovou, slovenskou astrobiologičkou zameranou na extrémofily.

Weir v Artemise predkladá instantnú vedu. Je to vedecký pop, dosť na to, aby neznalému a realitou zavalenému čitateľovi na pár chvíľ zavaril mozgové závity, a aby bol potom čitateľ rád, že je šikovný, lebo pochopil a rozumie. Weir vie, že keď má čitateľ sám zo seba dobrý pocit, bude mať podobný pocit aj z knihy, preto na tú vedu v Artemise až tak veľmi netlačí. Mesačná základňa vytvára kulisy na odlíšenie od „pozemských“ trilerov. Vedecké a technologické detaily sú ako exotické korenie, ktoré aj zo známeho jedla vyčaruje nepoznané potešenie.

Nejako to predsa len funguje

Weirovým cieľom pri románe Artemis nie je esteticky vysoká literatúra. Autor popiera aj mnohé poučky, ako by sa malo písať. Opakujúce sa slová, množstvo prídavných mien, neoriginálne opisy - a predsa mu to nejako funguje. Dokazuje tak, že rady, ako písať, sú veľmi individuálne a čisto teoretické. V realite dokáže aj „zle“ píšuci autor predať milióny kusov kníh. Trik je v tom, že si dokáže udržať čitateľa a že ponúkne príbeh, ktorý jednoducho chcete dočítať do konca.
Otázkou je, či je pre autora výhrou alebo tragédiou, keď svoje vrcholné dielo vytvorí hneď na začiatku. Verím, že Weir ešte prekvapí, ale román Artemis zostal v mohutnom tieni, ktorý vrhá veľkolepý Marťan.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 920
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 8 313
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 893
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 2 037
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 765
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 093
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 043
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


8 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  5. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 221
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 848
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 946
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 730
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 411
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 236
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 052
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 786
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu