V jednej knihe sa hovorí, že na počiatku sveta bolo slovo. Písaný text je zaujímavý spôsob externej pamäti, ktorý nepoužívajú žiadne iné živočíchy v nám zatiaľ známom vesmíre. Dejiny písma a dejiny knihy sú relatívne dobre zdokumentované nielen od čias vynájdenia kníhtlače Johanesom Guttenbergom, ktorého prvá Biblia sa predávala vo Frankfurte v roku 1454.
Nepochybne bol vynález kníhtlače, ktorá sa vyrovnala kvalitou najlepším písomným prepisom, obrovský, ale, ako to už býva, v dejinách nájdeme aj čosi, čo Guttenbergovmu revolučnému tlačiarenskému stroju predchádzalo. A neboli to len pod sviečkami zhrbení mnísi.
Prvá kniha neexistuje
V Britskom múzeu je uložená Diamantová sútra preložená zo sanskrtu do čínštiny. V roku 868 nášho letopočtu ju na vyše päť metrov dlhý zvitok papiera vytlačil Wang Tie. Tento zvitok je dôkazom, že čínsky trh poznal výrobu papiera a tlač minimálne šesť storočí pred Európou. Ale masový tlačený náklad používali na Východe už skôr: v roku 770 v Japonsku dala cisárovná Šotoku vytlačiť milión modlitebných zvitkov na konopný papier. Tlačilo sa pravdepodobne z liatych bronzových dosiek a na dlhé storočia to bola jediná tlač v Japonsku. Bolo to prácne, dosiek na tlač vraj bolo vyše 120-tisíc, pretože po tlači desiatky zvitkov bolo treba novú dosku.
Ale ľudia si svoje príbehy radi zapisovali už skôr, zvitky papyrusu so zaznamenanými textami sa našli v egyptských pyramídach a okrem hlinených doštičiek s klinovým písmom sa papyrus používal aj v Mezopotámii. Východné civilizácie poznali zápis na korytnačí pancier a veľmi rozšírený bambus. Na ten bolo ľahšie písať zhora doleu keďže to boli úzke prúžky a tak tento ľahko dostupný materiál spôsobil, že sa v Číne 1500 rokov pred naším letopočtom začalo písať zhora dole.
Guttenberg síce vytlačil ako prvú knihu Bibliu, ale skutočný knižný trh sa rozbehol s výrobou kníh ako sú kuchárky (prvá kuchárkaDe honesta voluptate et valetudine vyšla okolo roku 1470 v Ríme), knihy vtipov (najstaršia dochovaná tlačená zbierka humorných príbehov a vtipov pre dospelých Demaundes Joyous pochádza z roku 1498), kalendáre a iné praktické knihy, z ktorých kníhtlačiari žili.
Menšie ako zrnko ryže
Písmo ako spôsob zachytávania posvätného je vlastné všetkým veľkým náboženským systémom. Sväté knihy sa stávali sprievodcami bohabojných na cestách, ale popravde: pri praktických potrebách sa len ťažko do batôžka k buchtám, zbraniam a hábom dala prihodiť aj poctivá veľká Biblia či Korán. A tak začali vznikať kolibričie knihy, malé výtlačky, ktoré obsahovali buď len citáty zo svätých kníh, alebo texty, ktoré sa dali čítať len lupou.
Za miniatúru sa dnes oficiálne považuje kniha, ktorá je menšia ako 76 milimetrov v ktoromkoľvek rozmere (výška, šírka, hrúbka). Najstaršia tlačená kniha takýchto rozmerov pochádza z roku 1475 a šlo o modlitbu, ktorá mala slúžiť ako talizman.
Miniatúrne tlače sa stali módou na konci 19. storočia a z tohto obdobia pochádza niekoľko zberateľsky obľúbených knižiek. Známa britská firma David Bryce & Son v rokoch 1900 – 1910 začala produkovať miniatúrne vydania Biblie, Koránu a ďalších knižiek, ktoré sa dali uložiť do špeciálneho medailónu s lupou, boli viazané v jemnej koži s pozlátenými rohmi. Miniatúry používali dokonca vojaci ako talizman v zákopoch prvej svetovej vojny. A dochované sú aj príbehy preživších vojakov, keď sa guľka zastavila v prívesku s Koránom na krku.
Asi najvášnivejším zberateľom knižných miniatúr je Sathaar Adoor z Indie, ktorý pri uznaní tohto titulu certifikátormi z Guinness World Records v roku 2016 bol majiteľom 3137 unikátnych titulov knižných miniatúr.
Snaha o čo najmenšie knihy či skôr uloženie textu viedli aj k pokusom o nemožné: Celý hebrejský text Biblie zapísali študenti Nanotechnologického inštitútu Russella Berieho na pozlátený silikónový čip a rozmerom 0,5 mm2, pričom jedno písmeno má výšku 0,00002 mm a na jeho zapísanie využili sústredený iónový lúč gália. Túto nanotechnologickú Bibliu venoval izraelský premiér Šimon Perez vtedajšiemu pápežovi Benediktovi XVI. v roku 2009. Tento text Biblie sa však asi dosť ťažko číta.
Najväčšie
Knihy sú veľké. A niektoré najväčšie. Už vyššie spomínaná inštitúcia Guinnessových svetových rekordov, ktorá je sama producentom obľúbených kníh o kuriozitách tohto sveta, má na svojich stránkach zdokumentované niektoré knižné extrémy. Najväčšia kniha, aká bola vytlačená, má rozmery päťkrát 8,6 metra a váži vyše 1500 kg. Nájdete ju v Dubaji a volá sa Toto je prorok Mohamed. Je to zbierka príbehov proroka Mohameda a zároveň aktivita spoločnosti Mshahed International Group v Dubaji, ktorá má pritiahnuť pozornosť k dobročinnosti proroka. Nie je to však predajná kniha a jej originál môžete nájsť vo vestibule spoločnosti v Dubaji.
Tou najväčšou knihou, ktorá sa aj reálne predávala, bolo brazílske vydanie Malého princa A. Saint-Exupéryho, ktoré malo 2,01-krát 3,08 metra. Kniha vyšla vo vydavateľstve Ediouro Publicacaoes pri príležitosti knižného festivalu v Riu de Janeiro v roku 2007.
Za najhrubšiu knihu sa dnes považuje kompletné vydanie príbehov slečny Marplovej z pera Agathy Christie. Kniha má 4032 strán, váži 8,04 kg a má na hrúbku 322 milimetrov. Obsahuje všetkých dvanásť románov a dvadsať poviedok, je v nej vyriešených 43 vrážd a odhalených 68 tajomstiev. Vyšla v náklade päťsto kusov vo vydavateľstve Harpers Collins v roku 2009 a predávala sa za tisíc libier.
Peniaze a kuriozity hýbu svetom
Prirodzenou súčasťou knižného sveta sú aj peniaze. Najdrahšiu knihu sveta má u seba doma Bill Gates, ktorý v roku 1994 zaplatil 30,8 milióna dolárov za 72-stranový rukopisný text Leonarda da Vinci známy akoCodex Leicester (či aj ako Hammer Codex). Teda, vlastne, nemá ju doma, pretože putuje po výstavách na amerických univerzitách, lebo Bill Gates je filantrop a knihu dokonale zdigitalizoval a ponúkol ju aj verejnosti na stránkach hammercodex.com.
David Rubenstein zaplatil 14 165 000 dolárov 26. novembra 2013 na aukcii v Sotheby's v New Yorku za Knihu žalmov. Je to najvyššia cena, za ktorú sa tlačená kniha v aukcii predala. Je to prvá kniha, ktorá bola vytlačená v Severnej Amerike vôbec, písal sa rok 1640. Vyšla pôvodne v náklade 1700 kópií v Massachusetts a dnes je na svete len jedenásť známych kópií.
Pre zaujímavosť, prvé vydanie Guttenbergovej Biblie bolo naposledy v aukcii v Christie´s v roku 1987 a v tom čase sa predala za 4,9 milióna dolárov. Drahšie sa predali aj Canterburské poviedky Geoffreyho Chaucera z roku 1477 (7,5 milióna dolárov). Prvé vydanie hier Williama Shakespeara (tzv. First Folio) stálo „len“ 6,166 milióna dolárov. Jednou z najdrahších kníh je nádhernáBirds of America Jamesa Aubdona, ktorá reprodukuje vyše štyristo jeho akvarelov amerických vtákov. V Sotheby´s sa vydražila za 11,5 milióna dolárov. A to ide o knihu z roku 1827.
Keď sme pri zberateľoch kníh, najväčšiu zbierku kníh s podpisom autora vlastní istý Richard Warren v USA, ktorý mal v roku 2011 uznaných 2381 kníh od rôznych autorov s venovaním a podpisom.
Ale knihy môžete využiť aj iným spôsobom. Až 10 200 kníh tvorilo najdlhšie knižné domino, ktoré v roku 2015 predviedli na knižnom veľtrhu vo Frankfurte. V austrálskom Sydney sa zasa v roku 2012 stretlo 998 ľudí, ktorí si dali knihu na hlavu a balansovali s ňou dlhšie ako minútu na hlave. Najdlhšia línia z kníh mala 2263 metrov a vytvorili ju v roku 2016 vo Wimborne vo Veľkej Británii z vyše trinásťtisíc kníh. A najväčšia knižná pyramída mala viac než 70-tisíc titulov.
To sa pán John Q. Benham z mesta Avoca v štáte Indiana v USA musí zasmiať, ten by vedel vytvoriť zo svojej súkromnej knižnice vyše 20 pyramíd, keďže vlastní 1,5 milióna knižných titulov. A to ste všetko prečítali, pán Benham?
