Žijeme v období nových objavov, ktoré menia naše nazeranie na svet, v období tvorivosti a inovácií. Podobnú situáciu sme už zažili – počas renesancie. Okrem progresu nám však priniesla i mnoho útrap a strádania. Dokážeme sa tomu dnes, v ére „druhej renesancie“ vyhnúť?
V roku 1450 Európa ďaleko zaostávala za Čínou a arabským svetom v mnohých meradlách pokroku, ako bola veda, výskum, navigácia, výroba železa, ocele a zbraní, poľnohospodárstvo, textil a podobne. Do roku 1550 však Európa preskočila obrovským skokom ostatných v každom rozmere a mohla sa pýšiť organizovanejšími a väčšími zdrojmi než ktorákoľvek z predchádzajúcich pozemských civilizácií. Bol to nepochybne najväčší, najrýchlejší rozkvet ľudského ducha v histórii. Až dodnes.
Ian Goldin a Chris Kutarna, obaja z Oxfordskej univerzity, tvrdia, že približne od roku 1990 prežívame podobný rapídny vzostup ako pred päťsto rokmi. Svet sa zlepšuje, filozofia, veda, technológie i umenie zaznamenali v poslednom období radikálne nové objavy, ktoré ich zásadne zmenili. Autori však varujú pred prílišným optimizmom. Obdobie renesancie bolo obdobím neuveriteľnej tvorivosti a inovácií. Zároveň však spôsobila utrpenie a deštrukciu. Dnes, o päťsto rokov neskôr, sa nachádzame v podobnej situácii.
(zdroj: Archív SME)Obdobie pokroku?
V roku 1346 obliehala mongolská armáda prístavné mesto Kaffa (na území dnešného Krymu). Priniesla so sebou novú strašidelnú chorobu – mor. Telá svojich mŕtvych pripevňovali na katapulty a strieľali za hradby mesta. Tak sa nákaza dostala medzi obrancov, ktorí ďalej nedokázali vzdorovať. Niektorí z mesta ušli a pravdepodobne rozšírili mor po stredomorskom pobreží. Európu čakala jedna z najsmrteľnejších pandémií v dejinách. „Čierna smrť“, ako túto novú chorobu nazývali, vykynožila tretinu až polovicu Európanov. Počet obyvateľov Florencie klesol zo 120-tisíc na 40-tisíc. Mor a následné vojnové konflikty (storočná vojna a osmanské výboje) oslabili hospodárstvo, znížil sa počet roľníkov, kráľovské dvory sa borili v nekonečných dlhoch. Bola to nebezpečná a úbohá éra. Okolo roku 1450 sa však Európa odrazila od dna. Mocnosti na chvíľu odložili svoje spory, medzi zrednutým obyvateľstvom sa zvýšila prirodzená imunita proti chorobe, panovníci snažiaci sa prilákať na množstvo voľnej pôdy roľníkov ponúkali rôzne výhody, čím postupne začalo poľavovať feudálne nevoľníctvo. Život sa začal rapídne meniť k lepšiemu. Vďaka reformám súdnictva a lepším možnostiam na vzdelanie sa dopredu drali schopní jednotlivci, zvyšovala sa aj úloha štátu, čo znamenalo viac lepšie platených miest. V mestách začala vznikať silná stredná vrstva. Vďaka zámorským objavom a silnejúcemu obchodu sa zlepšilo stravovanie. Objavili sa myslitelia ako Thomas Moore, ktorí tvrdili, že chudoba nemusí byť večným prekliatím ľudstva.
Približne v roku 1439 postavil Johannes Gutenberg revolučnú kníhtlač. Fungovala na inom princípe než dovtedajšie kníhtlače, čo celú tlač podstatne zlacnilo a urýchlilo. Gutenbergova tlačiareň zmenila spôsob, akým sa šírili informácie a vzdelanosť – zrazu to bolo rýchlejšie a dostupnejšie pre všetkých. Dovtedy mala monopol na vzdelanie a vedomosti katolícka cirkev vďaka ručne prepisovaným latinským textom zamknutým v kláštoroch. Gutenbergov vynález demokratizoval tok informácií, ľudia sa začali masívne učiť čítať a cirkev svoj monopol stratila. Na prepisovanie v kláštoroch pri svetle sviečky sa čoskoro zabudlo.
Gutenberg nebol jediným priekopníkom. Mikuláš Kopernik dokázal, že Zem sa točí okolo Slnka, nie naopak, a spolu s Vascom da Gama a Fernãom de Magalhães zlikvidovali všetko, čo sme si dovtedy mysleli o našej planéte. Obchod po mori i po súši sa enormne zvýšil, mestá ako Benátky alebo Florencia nabrali na sile a vznikla nová, rozprávkovo bohatá trieda obchodníkov. Vlny emigrantov sa sťahovali z miesta na miesto, bohatí mecenáši podporovali umenie a vedu a umožnili presadiť sa ľuďom ako Leonardo da Vinci.
Druhá renesancia
Podľa autorov Epochy objavov sme v podobnej situácii ako pred päťsto rokmi. Dnes médiá a internet znova výrazne demokratizovali výmenu informácií, objavy posledných rokov znova radikálne menia naše nazeranie na svet okolo nás – nanotechnológie, superinteligentné stroje, umelá inteligencia, organická energia, genetika a umelé ľudské chromozómy, ktoré nás zmenia podľa nášho želania. Ľudské zdravie, vzdelanosť a životná úroveň rastú závratným spôsobom. Napriek mnohým trápeniam, ktoré sužujú náš svet, je stav zdravia, vzdelania a bohatstva ľudstva najlepší, aký sme v histórii zaznamenali. Šanca uniknúť chudobe a žiť zdravo je vyššia než v kedykoľvek v minulosti. Podobne ako v renesancii. A podobne ako vtedy, ani dnes sa s týmito zmenami nevedia naši lídri, ale ani obyčajní ľudia dosť dobre vyrovnať. Éra objavov, šírenia vzdelania a vedomostí, rozvoja kultúry a vedy neprináša len pozitíva. Starý svet sa otriasa v základoch a nie každému to vyhovuje. Pred päťsto rokmi to prinieslo dekády náboženských vojen, nenávisti, inkvizície, nepokojov, vzbúr a neistoty. Čaká nás dnes podobný scenár?
Napríklad život chudobných na úplnom spodku spoločenskej pyramídy sa za posledných päťsto rokov zmenil prekvapivo málo. I keď sa podiel obyvateľstva žijúceho v extrémnej chudobe znížil o takmer polovicu, tí najchudobnejší žijú podobne ako pred pol tisícročím: najviac míňajú na jedlo, žijú v preplnených obydliach a vlastnia prinajlepšom zopár starých handier. Demokratizované médiá a sociálne siete pritom zosilňujú hlasy tých, ktorí sú so zmenami nespokojní alebo z nich neťažia – a zároveň tých, ktorých by bez týchto výdobytkov nebolo počuť.
Šíria sa extrémizmus, xenofóbia, náboženský fundamentalizmus, protekcionizmus. Pritom to nie je prvýkrát, čo globalizácia rozdelila spoločnosti, ani prvýkrát, čo nové technologické objavy extrémne zvýšili rozdiel v príjmoch, spoločenské napätie a ideologický extrémizmus. Podľa Goldina a Kutarnu prežívame približne od roku 1990 podobnú éru, mali by sme ju preto nazvať „Druhá renesancia“. Možno by preto nebolo zlé ohliadnuť sa späť a poučiť sa z chýb, ktoré sme už raz urobili.
Boj o našu budúcnosť
Profesionálni historici budú pravdepodobne pri niektorých paralelách škrípať zubami (porovnávať Donalda Trumpa s Girolamom Savonarolom?). Robiť dnešné rozhodnutia na základe našej historickej skúsenosti z obdobia renesancie je takisto prinajlepšom diskutabilné. História sa neopakuje. Ekonomické, sociálne i kultúrne podmienky nikdy nebudú úplne rovnaké, ako boli niekedy v minulosti. Ale o to v tejto knihe ani nejde. Goldin a Kutarna priniesli pomerne unikátny pohľad, ktorý nemusí vždy byť nevyhnutne stopercentne presný, no prinúti čitateľa premýšľať, dá mu iný pohľad na svet i na dejiny. Pri záplave kníh s katastrofickým scenárom či historických kníh o vojnách a nekonečnom ľudskom utrpení navyše z tejto knihy srší optimizmus a viera v človeka a humanitu.
Autori uzatvárajú knihu kapitolou s niekoľkými radami, čo robiť, aby sme napredovali, a ako sa správať, aby sme rozvíjali seba, ale i spoločnosť okolo nás. Majte odvahu zlyhať, buďte otvorení novým nápadom, podporujte umenie, nebojte sa prisťahovalcov, snažte sa vyťažiť z veľkých dynamických miest – centier vzdelania, umenia a nápadov (nájdite svoju Florenciu!), nebojte sa prijať géniov, zároveň však tvorte záchytné sociálne siete pre nemajetných a tých, ktorým „nová renesancia“ nepriniesla len pozitíva. Jednotliví ľudia i celé spoločnosti musia byť múdri a dobre organizovaní, aby z nich boli „víťazi“ novej renesancie. Po prečítaní ich knihy budete na tieto úlohy o trochu lepšie pripravení.
