Ak ste nečítali prvý diel Tajného denníka Hendrika Groena, urobili ste chybu. Ironická, čiernohumorná, ale občas aj smutná sonda do (zatiaľ ešte) života jedného holandského domova dôchodcov a ich anarchistického spolku patrí k tomu typu literatúry, ktorú jednoducho nepustíte z ruky. Občas „nekorektná“ zábava na účet tých, ktorí si svoje už prežili.
Aj toto pokračovanie príbehov ľudí, dožívajúcich svoje dni v starobinci, nás vťahuje do sveta bizarných postavičiek, ktorých rodiny odsunuli, pretože akosi už nevedeli, čo s nimi. Kam odložiť tých, čo sú starí, ale nie mŕtvi?
Život nemá pomocné kolieska a žiť sa dá len vtedy, keď žijeme. Hendrik Groen žije rád a je dušou celého toho spolku stonajúcich, slintajúcich, zabúdajúcich osemdesiatnikov, pre ktorých je každý ďalší deň vlastne zázrak. A my ho môžeme prežívať spolu s nimi.
A smiať sa pri tom, aj keď občas nám vypadne slza.
Nový tajný denník Hendrika Groena, 85 rokov (prel. Zoran Oravec, XYZ, 2018) (zdroj: Archív SME)
