„Príbeh tohto filmu ma sprevádza po celý život. Snímku som venoval mojim rodičom, ich mená nesú hlavné postavy,“ vyznal sa poľský scenárista a režisér Pawel Pawlikowski, autor filmu Studená vojna.
„ Skutoční Wiktor a Zula zomreli v roku 1989, tesne pred pádom Berlínskeho múra. Po štyridsať rokov predtým sa schádzali a rozchádzali, hľadali sa a ubližovali si na oboch stranách železnej opony. Obaja boli silní fantastickí ľudia, ale ako pár tvorili nekonečnú katastrofu. Čím viac som o nich po ich smrti premýšľal, tým menej som im rozumel. Videl som už toho v živote veľa, ale príbeh mojich rodičov zatieňuje všetko. Sú to tie najzaujímavejšie dramatické postavy, aké poznám.“
Po fenomenálnom filme Ida, dráme novicky, ktorá má v 60. rokoch pred zložením večných sľubov prežiť zopár dní s príbuznými, sa Pawlikowski vracia na podobné miesto, do podobnej minulosti, s podobným filmovým jazykom, rovnakými herečkami – a predsa úplne inak.
Po rokoch sa nevedia vystáť
V roku 1949 vzniká v Poľsku štátny folklórny súbor. Jeho zakladateľovi –folkloristovi, klaviristovi a skladateľovi Wiktorovi Warskému hneď pri úvodnom konkurze padne do oka krásna a sebavedomá Zuzanna Lichońová, zvaná Zula.
