Minulý rok na Cenách SOZA vznikla zvláštna anomália. Podľa štatistík autorského zväzu sa ukázalo, že v roku 2016 tri najhranejšie pesničky neboli súčasné a jedna dokonca staršia ako tridsať rokov.
Jedným z vysvetlení bolo, že rádiá sa v roku nasadenia rozhlasových kvót báli hrať nové talenty.
Teraz sa čísla zmenili. Dve z troch najhranejších piesní napísala mladá speváčka EMMA DROBNÁ.
Zdá sa, že jej príbeh otvára v rádiách dvere nádejným hudobníkom.
Máte 24 rokov, ešte študujete?
„Nie, hudbe sa venujem na plný úväzok. Na druhej strane, láka ma študovať, zvažujem dizajn, ktorému som sa venovala už v Dánsku.“
Ako teda vyzerá bežný pracovný deň hudobníka na plný úväzok?

„Moje dni nie sú rovnaké. Každý deň som niekde inde, víkendy nemám vôbec, oddychujem najčastejšie v pondelky a utorky. Cez víkendy sa totiž väčšinou hrá. Nové pesničky píšem priebežne, nemám na to stanovený čas.
Píšem, keď ma kopne inšpirácia, niekedy aj v aute na ceste alebo keď som na pive. Do štúdia chodíme od pondelka do štvrtka, pomaly nahrávam svoj druhý album.“
V rozhovore pre SME ste už spomínali, že keď pripravujete pesničku, máte viac verzií. Prečo ich potrebujete mať viac?
„Skôr som to myslela tak, že mám pripravených viac speváckych liniek a skúšam, v ktorej polohe môj hlas znie najlepšie. Niekedy skúsim jednu verziu, mám zo seba dobrý pocit, ale producent mi povie: Nie, vieš to dať ešte lepšie. A hoci sa vtedy vo mne môže niečo vzbúriť, som rada, že ma niekto povzbudí k lepšiemu výkonu.“
Koľkí ľudia majú právo hovoriť do toho, ako bude pieseň znieť?
„V štúdiu sme zväčša dvaja až štyria. Potom mám partiu šiestich producentov plus hudobníkov, ktorí počúvajú konečnú verziu piesne.“
Stane sa, že nakoniec pesnička znie úplne inak, ako ste si to najprv predstavovali?