BRATISLAVA. Peter Jackson nepočíta obete prvej svetovej vojny v miliónoch. Keby mohol, počítal by ich po jednom, pristavoval by sa pri každom vojakovi a predstavil si jeho život aj smrť.
Pred pár rokmi, to už mal Oscara za Pána prsteňov, mu Imperial War Musem v Londýne poskytlo osemdesiat hodín autentických záberov zo západného frontu. On, fanatik do všetkého, čo s prvou svetovou súvisí, prechádzal tvár po tvári. A jedna z nich ho zhypnotizovala.
Patrila vojakovi, čo v rukách držal fľašu od piva. Kým iní veselo sedeli na tráve alebo hrali na hudobný nástroj, on s ňou žongloval. Nie celkom šikovne. Keď mu spadla na zem, začal predstierať, že je to gitara.
Čo sa s ním stalo? pýtal sa Jackson, keď sa naňho díval. Padol v najbližších dňoch, alebo sa dožil konca vojny? Mal deti, vnúčatá?
(zdroj: IMDB)Britskí novinári plakali
Novozélandský režisér v mužovi s odhalenou košeľou uvidel skutočného človeka, jeho tvár sa mu vracala v snoch, skoro ako nočná mora. To bol asi najväčší impulz k tomu, aby sa pustil do nevídaného projektu a urobil z obyčajných vojnových záberov niečo, čo si iní netrúfli ani predstaviť.
