Ak nájdete pri pokladnici mníchovskej staničnej predajne novín a kníh v jednom rohu21 prednášok o 21. storočí Yuvala Noela Harariho a Desať dôvodov, prečo by si mal okamžite zmazať svoje kontá na sociálnych médiách Jarona Laniera v druhom, môžete si položiť otázku, či po vždy usmievavých predavačoch to nie je ďalšia kultúrna odlišnosť, alebo sa len miestny predavač pokúša podprahovo kultivovať zákazníkov. Kým Harariho diela slovenský čitateľ už čiastočne pozná, Laniera, ktorému sa prisudzuje autorstvo pojmu virtuálna realita, si môže prečítať len v češtine (Komu patrí budúcnosť?). Obaja vyslovujú mnoho provokatívnych a najmä radikálnych názorov o vývoji spoločnosti. Harari sa v piatich častiach odráža od všeobecne známych výrokov typu – Komu patria dáta, tomu patrí budúcnosť. Nepodceňujte hlúposť - ale aj varuje, že keď dnešné deti dospejú, budú najskôr bez práce, a že vieme menej, ako si myslíme. Populárna téma fake news je podľa neho pre ľudstvo typická a ľudia vždy verili viac mýtom ako pravde. Hudobník a informatik Lanier sa k nemu pridáva a vo svojich desiatich bodoch tvrdí okrem iného, že v prostredí internetu sa stávajú názory bezvýznamnými, otupuje sa súcit, pravda je dávno pochovaná a celkovo sa stávame sviniarmi. V podstate žiadna novinka, ale trpko sa to číta zosumarizované.
Návrat superstar
Vrchné priečky bestsellerového rebríčka si na začiatku jesene podelili literárne hviezdy, každá iným spôsobom.Jonas Jonasson začína svoju novinku fiktívnym rozhovorom so svojou najúspešnejšou postavou, ktorá sa opakovane pýta na svet. Hoci tvrdí, že pokračovanie nebolo v žiadnom prípade plánované, ťažko mu to uveria zvlášť tí, čo považovali už Analfabetku, ktorá vedela počítať , za storočného starčeka v sukni. Po skúsenosti, že ani desiatky prekladov nezmenili svet k lepšiemu, sa vydáva s Allanom Karlssonom z Bali opäť do sveta, keď ich po neúspešnom lete balónom vyloví severokórejská loď, a špecialista na atómovú bombu ju má pomôcť diktátorovi zostrojiť. Výskyt postáv ako Donald Trump či Angela Merkelová je v tomto forrestgumpovskom príbehu viac-menej povinnou jazdou. Vo švédčine má kniha názov Starček, ktorý si myslí, že príliš veľa rozmýšľa, čo je aj záverečná veta románu.
Timur Vermes sa k Hitlerovi nevrátil, ale so svojím „utečeneckým“ románomHladní a sýti boduje u čitateľov aj u kritiky, ktorá sa zhoduje v tom, že syn maďarských emigrantov opäť prišiel s grandióznou satirou, ktorá demaskuje spoločnosť v celej kráse. Či už sa to týka cynickej mediálnej scény, ktorá zneužíva bolesť iných na zvýšenie sledovanosti, alebo politikov, ktorí vedia riešenia len presúvať namiesto toho, aby ich riešili. Timur Vermes je podľa nich vtipný a zlomyseľný, empatický a neúctivý od začiatku až po poslednú stranu.
Gruzínska literárna jeseň
Kým slovenský literárny Oscar už pozná svoju laureátku, Nemecko si musí ešte počkať.Deutscher Buchpreis sa akosi stále nevie vymaniť zo stavu, že viac ako literatúra vyhráva téma či politika a ťažko predpokladať, že niektorý titul zo shortlistu sa stane bestsellerom. Nebolo by však ani trochu prekvapivé, ak by opäť získala cenu spisovateľka so zahraničnými koreňmi, zvlášť keď je Gruzínsko čestným hosťom tohtoročnej Buchmesse. Lenže takéto zjednodušenie by voči Nino Haratischwiliovej bolo veľmi neférové. Rodáčka z Tbilisi žije od roku 2003 v Hamburgu a už za svoj predošlý, vyše tisícstranový opus Ôsmy život dostala v Augsburgu Cenu Bertolta Brechta. V románe Mačka a generál, reflektujúcom prvú vojnu v Čečensku, sa sústredí na otázku, či sa z každého človeka môže stať vrah.
Strasti vydavateľov
Kým na Slovensku do tém zákulisia knižného trhu patrili v poslednom čase skôr témy krachov a neplatičstva, nemeckými médiami v lete dosť intenzívne rezonovala zmena na čele Rowohlt Verlag , keďBarbaru Laugwitzovú nahradí spisovateľ Florian Illies (autor vynikajúcej „ročenky“ 1913). Hoci kvalita nástupcu je nesporná, proti zmene sa ozvali ich poprední autori vrátane nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelinekovej, ktorá to neprekvapivo otočila na vybabranie mužov so ženou. Lenže také jednoduché to nie je. Knižný trh stráca milióny čitateľov a autori, ktorí boli vlajkovými loďami vydavateľstiev, sa prepadávajú s novými knihami do nezáujmu. Či na to nájde Illies recept, ukáže budúcnosť.
Maja Lunde po prvý raz prehovorila o konci
Existujú rôzne formy„Vieme prví“. Niektoré sú tragické, niektoré zlomyseľné a potom sú také, aké zažili diváci na besede s nórskou autorkou Majou Lundeovou, keď po prvý raz prezradila námety nasledujúcich dielov klíma kvarteta, z ktorého slovenský čitateľ pozná zatiaľ len prvý diel Príbeh včiel. Nemecký čitateľ pozná už aj pokračovanie a práve o ňom bola v mníchovskom LiteraturHause reč.
Maja Lunde je, zdá sa, nechceným prorokom. Hoci vyhynutie včiel umiestnila časovo až na koniec storočia v budúcnosti, nemuseli ste byť záhradkárom, aby ste si nevšimli výrazný pokles hmyzu v posledných dvoch rokoch. Po obrovskom suchu, keď v Škandinávii horeli lesy a ľudia vo väčších mestách zažívali dni bez vody, by románPríbeh vody (v nórčine Blå, tak trochu slovná hračka, lebo podobne ako v angličtine znamená modrú farbu, ale aj smútok ) mal podľa nej dnes už inú podobu. Hranica sucha by sa nenachádzala vo Francúzsku, ale vyššie a aj časovo by ho posunula prinajmenej o desaťročie. Mnohým ľuďom v sále padla sánka od prekvapenia, keď autorka skonštatovala, že mnohé vodopády vrátane Siedmich sestier Geiranger fjorde, sú „zapnuté“ len počas turistickej sezóny, inak poháňajú turbíny. V Majinom treťom diele sa teda najprv ocitneme v Rusku (1880), potom sa dej presunie do Mongolska (1992) a záver sa odohrá v Nórsku (2065). Témou budú ohrozené a vyhynuté živočíšne druhy. Posledná časť by sa podľa autorkiných slov mala týkať všetkého, čo je zelené a rastie a bude zároveň aj návratom postáv z predchádzajúcich príbehov. Čo sa nestihla spýtať inak výborná moderátorka, ktorá musela chvíľu spracovávať neočakávanú informáciu, napravila po besede zástupkyňa mníchovskej filmovej spoločnosti, a tak sme sa len dvaja dozvedeli, že ďalší diel vyjde v jej domovine na jeseň budúceho roku. Toto načasovanie nie je ani trochu náhodné. Nórsko ako čestný hosť Frankfurtu 2019 nepochybne využije veľtrh na pochválenie sa veľmi očakávaným románom. Sympatická spisovateľka, o ktorej ste si mohli prečítať viac v našom augustovom magazíne, skonštatovala s potešením a nadhľadom, že ak vie, tak sa Príbehu včiel na Slovensku „celkom dobre darí“. Samozrejme, aj tak sa dá nazvať prvé miesto v predajnosti.
