Mená Jozef Gabčík a Jan Kubiš si pamätáme z hodín, keď nám o nich učiteľky letmo diktovali do poznámkových zošitov. Boli to mladí parašutisti, ktorí po výcviku v zahraničí pristáli padákom v Prahe, našli útočisko u rodín zapájajúcich sa do odboja, spáchali atentát na Heydricha a zomreli. To je všetko, čo vám o nich treba vedieť, povedala vtedy učiteľka. Teraz vieme, že nestačilo.
Vo veľkých hrdinských príbehoch zväčša figurujú hlavné postavy, vedľajšie už nie sú veľmi podstatné. V prípade tejto knihy to však bolo naopak. Príbeh o dvoch parašutistoch poznáme z dejepisu, zo základnej alebo zo strednej školy, pripomínajú si ho aj vysokoškoláci na politických či historických prednáškach. Obzvlášť známa je ich operácia Antropoid. Vieme, kto za ňou stojí a ako sa skončila. O kom sa však veľmi nepíše a nehovorí, sú ľudia, ktorí riskovali vlastné životy, aby k úspešnosti operácie pomohli. A práve o nich je najnovšia kniha od slovenskej autorky Veroniky Homolovej Tóthovej.
Veronika Homolová Tóthová: Mama milovala Gabčíka (Ikar 2018) (zdroj: Archví SME)Nešlo iba o lásku
Autorka hneď v úvode uvádza, že sa v knihe budú prelínať osudy troch ľudí – parašutistu Jozefa Gabčíka, vdovy Anny Malinovej a jej dcéry Alenky. Postava Anny sa naoko javí ako vedľajšia, no v skutočnosti je kľúčová. U nej sa totiž Jozef ukrýval pred atentátom na Reinharda Heydricha aj po ňom a s veľkou pravdepodobnosťou sa aj ľúbili.
Dej je zasadený do historického kontextu, nejde o klasický román. Autorka využila všetky dostupné zdroje, dokumenty, fakty z kníh historikov a bádateľov, spomienky preživších a jednej, obzvlášť dôležitej osoby, už spomínanej dcéry Alenky. Kniha obsahuje aj originálne fotografie osôb, dokumentov či koncentračných táborov. Všetky informácie sú historicky podložené, no láska medzi Annou a Gabčíkom je iba autorkinou predstavou. Zo sily jej to však neuberá, pretože všetky vymyslené časti sú zobrazené s úctou a citlivosťou. Avšak nejde v nej iba o lásku, i keď je pravda, že je veľmi silným aspektom všetkých príbehov. Autorka totiž dbala na to, aby bola uveriteľná, rovnako ako aj odpor proti nacistom. „Nebola to láska na prvý pohľad. Obdivovali sa navzájom. Ona by sa Heydrichovi so zbraňou nepostavila. Ale vie sa postarať o toho, kto sa odváži.“
Ako filmové scény
Knihu tvoria krátke texty, ktoré na seba zo začiatku nenadväzujú. Autorka sa retrospektívne vracia a odhaľuje nám isté fragmenty Alenkinho detstva, jej vtedajší pohľad na gestapo, ktoré ju vnímalo ako dieťa nepriateľov ríše. Postupne prechádza aj k detstvu jej matky Anny a samotného Jozefa Gabčíka. Spolu s nimi vyrastáme, prechádzame tvrdým armádnym výcvikom, čelíme morálnym dilemám a otázkam v časoch okupácie, vstupujeme do Cudzineckej légie, zoznamujeme sa s Anniným manželom, čalúnnikom Antonínom, neskôr za ním aj s Annou smútime, dozvedáme sa o Heydrichovom vyčíňaní v Prahe, a napokon sa zapájame do odboja. Všetky tieto príbehy sú navzájom prepletené ako filmové scény, sledujeme ich postupné spájanie a rozdeľovanie. Začneme si uvedomovať, že nikto vtedy nebojoval proti Nemcom tak ako parašutisti. No i ľudia zapojení do odboja alebo tí, ktorí ich schovávali u seba doma, predstavovali istý variant boja – rovnako odvážny.
Atentát
Dňa 27. mája 1942 bol na Heydricha spáchaný atentát a 4. júna zomrel na otravu krvi. Nacisti začali besnieť, robili razie, zabíjali, mučili, unášali deti, vyhladili celé Lidice. Na predných stranách novín sa vtedy vynímala jeho fotografia s plachým pohľadom. „Má vari fotka vzbudiť ľútosť? Aby si aspoň niekoľko ľudí povedalo, veď aj on bol človek, chudáčik? Bolo ľúto jemu, keď posielal na popravisko a do koncentrákov desaťtisíce ľudí?“
Knihy, ktoré boli neskôr o Gabčíkovi a Kubišovi napísané (jednou z nich je napríklad aj oceňovaná kniha HHhH od Laurenta Bineta), sa venovali zväčša operácii Antropoid a atentátu, no nevenovali prílišnú pozornosť ľuďom, ktorí parašutistov pred operáciou aj po nej schovávali a riskovali tým svoje životy. Táto kniha ich činy naopak vyzdvihuje, pretože nebyť ich odvahy, nikdy by nebol atentát úspešný ani možný. Čo sa však s nimi po atentáte stalo? Poslali ich do koncentračných táborov? Prežili alebo ich umučili na smrť? A čo Alenka?
