Z ponuky Skíc vydavateľstva Kalligram si môžete vybrať, či chcete čítať ťažké filozofické úvahy, alebo dáte prednosť oddychu a úniku od reality. Jednou z „únikových“ je aj esej Pohľad pastiera, ktorá je výnimočná svojím návratom k prírode a chovom oviec v čase, keď súlad s prírodou ľudia považujú za ojedinelosť.
Obzvlášť vtipným jazykom nám James Rebanks približuje život pastiera a farmára, ktorý pastierstvu, chovu oviec a prírode venuje celé svoje srdce. Namiesto toho, aby si za ťažko nasporené peniaze kúpil auto a konečne zbalil nejakú peknú žienku, radšej investoval do poriadneho, majestátneho, výstavného barana. „Odjakživa som sa za ovcami išiel zblázniť, hoci som mal na farme aj teliatko, Zlatovlásku. Bolo malé ako ja, ale rástlo a rástlo, až bolo zrazu ako hora a vážilo tonu.“ Autorova rodina sa pastierstvu venuje niekoľko stoviek rokov, a tak je prirodzené, že sa toto dedičstvo prenieslo aj naňho.
S ovcami sa nenudíte
Z každého riadku knihy cítiť, že Rebanks miluje svoje ovce aj prostredie, v ktorom sa o ne stará. Žije s nimi aj so svojou rodinou v Matterdale, v obci nachádzajúcej sa v anglickom národnom parku Lake District. Čitateľom postupne odkrýva každodenný život pastiera, s čím sa musel ako dieťa popasovať, keď sa všetkému ešte len priúčal, a aké chyby robí doteraz. Chcete vedieť, ako sa treba starať o ovce, keď s nimi chodíte na výstavy či trhy? Ako musia vyzerať, aby ich porota dobre hodnotila? Prečo sa o mŕtvych ovciach nehovorí nahlas? Ako vyzerajú pastierske súťaže v pečení či aký je pastiersky sen?
Autor nám neustále dokazuje, že chov oviec nie je žiadna nuda, práve naopak, tento naoko nezaujímavý koníček je veľmi náročný. Na druhej strane je aj zábavný, o čom nás v texte presvedčia jeho vtipné poznámky. Jednoznačne nepatrí ani medzi chovateľov, ktorí si nechávajú svoje finty pre seba, naopak, zverejňoval ich na internete, kde zožal veľký úspech.
James Rebanks – Pohľad pastiera (prel. Milan Kopecký, Kalligram 2018) (zdroj: Archív SME)Fotky ako van Goghove obrazy
Textu konkurujú fotografie prírody, oviec, vtákov či pastierskych psov, ktoré nad ním miestami prevažujú. Rebanks má nielen dar slova, dokáže aj odfotiť presne tie momenty, ktoré potrebujeme vidieť, aby sme sa aspoň sčasti priblížili jeho životu v prírode. Vďaka nim nadobúdame pocit, že nás nič neťaží a môžeme sa kedykoľvek slobodne nadýchnuť čistého vzduchu.
„Zamiloval som sa do Brueghelových krajiniek zaľudnených pracantmi, do Constablových oblakov, van Goghových sadov a krajiniek a do všetkého od Turnera.“
V knihe sa zoznámite aj s Rebanksovými priateľmi, dozviete sa, čo všetko treba naučiť pastierskeho psa, ochutnáte pastiersky koláč a zozbierate zopár ostružín, no najmä – po dočítaní tejto knihy sa budete cítiť ako najslobodnejší človek na svete. „Učiteľka sa obrátila ku mne a povedala: ‚Viete, toľko slobody im v živote dal málokto. Je to úžasné.‘ Keď som to začul, nevedel som, či sa mám od radosti smiať, lebo čosi také prosté, také prirodzené pre všetky predchádzajúce generácie sa dnešným deťom stáva čoraz vzácnejším. Čo sme to vybudovali za svet? Každý by mal mať miesto, kde môže roztiahnuť krídla a vzlietnuť.“
Autor tiež po celý čas upriamuje pozornosť na dôležitosť súhry človeka s prírodou, obzvlášť dnes, keď je pre nás problematické vzdialiť sa od ruchu betónových miest. Toto je už druhá skica Kalligramu (po knihe Erika Baláža s názvom Stratená voda) poukazujúca na to, že šťastie a slobodu môžeme nájsť len v prírode. Treba ju však chrániť.
