Aj tak nikdy neprečítate všetky knihy. Dokonca ani tie, ktoré by ste chceli. Ale tie, na ktoré sú dnes už autorské práva voľné, môžete mať stále pri sebe.
Michael Stern Hart bol technologický idealista. Takých, ktorí veria, že prístup k informáciám automaticky znamená, že ľudia si budú naberať priehrštím z múdrosti a vzdelávať sa, je veľa. Mýliť sa je ľudské a jedným z dôkazov o tom, že ľudská inteligencia dáva prednosť prezeraniu si pornografie pred prehľadávaním bibliografií, je aj internet.
Vráťme sa však práve k Hartovi (1947 – 2011). Ten v roku 1971 prišiel s myšlienkou vytvoriť elektronickú knižnicu. V tom čase (je to neuveriteľné, ale je to tak), internet ešte neexistoval. Jeho rodičia sa počas druhej svetovej vojny venovali kryptológii, neskôr bol otec profesorom shakespearovských štúdií a matka profesorkou matematiky. A v takomto akademickom prostredí (píše sa koniec šesťdesiatych rokov) sa Hart živil aj ako pouličný muzikant, ale aj ako človek, ktorý študoval vtedajšie novinky v podobe rodiacich sa počítačových technológií a ľudsko-počítačových rozhraní na Univerzite v Illinois. A tam sa stal jedným z ľudí, ktorí mali prístup do vtedajšej protointernetovej siete ARPANET, pretože práve tu sídlil jeden z pätnástich vtedajších zosieťovaných počítačov.
Deň nezávislosti
Štvrtý júl je pre Američanov národným sviatkom. Pre milovníkov elektronických kníh treba dodať, že okrem dňa a mesiaca treba pridať letopočet. Dňa 4. júla 1971 sa totiž hrdý Američan Michael Stern Hart rozhodol publikovať Deklaráciu nezávislosti ako ukážku toho, že práve sieť umožní šíriť a publikovať dokumenty.
Problémom však bolo, že ak by chcel poslať Deklaráciu všetkým vtedajším členom siete, sieť by zavalil. Preto Deklaráciu pripravil ako dokument, ktorý si záujemca mohol stiahnuť. A tak vznikla prvá voľne dostupná digitálna publikácia.
Hartovi sa nápad uvoľniť do sveta najdôležitejšie texty zapáčil a vytvoril Project Gutenberg, platformu, kde postupne začal publikovať autorsky voľne dostupné diela, ako sú Biblia, Shakespearove hry, antická literatúra či knihy Marka Twaina.
Šlo to pomaly, v roku 1987 bolo na sieti len 313 publikácií. Tento rok spomíname nie náhodou, práve vtedy sa Hart rozhodol aj s pomocou ďalších priateľov rozbehnúť dobrovoľnícko-akademickú činnosť, ktorá by rýchlejšie digitalizovala voľne dostupné diela. Už v polovici deväťdesiatych rokov (www.gutenberg.org patril k prvým verejne prístupným webovým stránkam) ste si mohli prečítať desaťtisíc kníh, dnes je len v rámci tejto knižnice voľne dostupných takmer 58-tisíc kníh – v angličtine, nemčine, španielčine, arabčine, esperante, maďarčine a ďalších jazykoch.
Financovanie, ako to už v pionierskych časoch býva, nesú na pleciach donori a prispievatelia, ktorým nie je ľúto na takúto knižničnú službu darovať peniaze.
Aj Slovensko?
V Gutenbergovej knižnici by ste dnes žiadnu slovenskú knihu nenašli. Ale aj tu boli a sú nadšenci, ktorí sprístupňujú literárny obsah používateľom. Od roku 2006 funguje na stránkach zlatyfond.sme.sk momentálne 2021 digitalizovaných klasických literárnych diel. Autorom projektu bol Tomáš Ulej, ktorý dnes pracuje v Martinuse ako jeden z tých, čo dohliadajú na ich web.
Digitalizácia kultúrneho dedičstva je skvelý projekt, dokonca sa naň dajú získať aj finančné prostriedky Európskej únie, čo využilo ministerstvo kultúry a Národné osvetové centrum, aby rozbehli projekt Slovakiana. Nebudeme sa vyjadrovať k iným častiam kultúrneho dedičstva, ale dávať texty do podoby obrázkov, ktoré si môžete pozerať, ale nie kultivovane čítať vo formáte čitateľsky príťažlivom – teda ako e-book – je prinajmenšom nekultúrne. Ale určite to boli a sú efektívne využité európske peniaze, podobných projektov s peknými obrázkami a zlým textom v našej vizuálnej kultúre nájdeme mnoho.
Nová nádielka sa chystá
Projekt Gutenberg sa však zaslúžil aj o veľkú diskusiu o autorských právach. Voľne dostupné texty tešia čitateľov, veď prečo si neprečítať Homéra či Shakespeara, ktorí sú nespochybniteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva, a už nemusia platiť hypotéky či výživné deťom. Ochrana autorských práv siaha až do 19. storočia, ale práve digitálne prostredie – a trochu aj projekt Gutenberg spôsobili (áno, pred príjazdom pirátov rozširujúcich filmy, hudbu a ďalšie dáta zadarmo), že sa tradičný koncept autorských práv začal nanovo skúmať začiatkom deväťdesiatych rokov.
Výsledkom bolo, že v roku 1998 predĺžil Kongres USA platnosť autorských práv o dvadsať rokov. Tento dodatok k dovtedy platným autorským zákonom sa oficiálne volal Copyright Term Extension Act, ale novinári mu prilepili nálepku Mickey Mouse Protection Act, keďže vojnu na predĺženie autorských práv, a teda ochranu tučných ziskov viedli najmä právnici filmových štúdií Walta Disneyho už od začiatku deväťdesiatych rokov. Ochranu autorským právom pre Myšiaka vybojovali, ale keďže sa narodil v roku 1928, tak len do roku 2024, pretože Mickey Mouse Protection Act ochraňuje autorské diela len 95 rokov, hoci predtým to bolo na 70 rokov.
Dedičia si pripravujú oči pre plač, ale sú inštitúcie, ktoré sa už teraz tešia, že od 1. januára 2019 budú môcť do obehu začať púšťať ďalšie tisíce kníh s dátumom vydania 1923, ako napríklad slávneho Proroka Chalíla Džibrána alebo rozprávku Bambi. Práve gutenberg.org mal od roku 1998 do konca tohto roka zmrazené vydávanie a rozširovanie nových literárnych diel. A tak sa po dvadsiatich rokoch predĺženia ochrany autorských práv môžeme tešiť na ďalší rast. Na svojich stránkach začnegutenberg publikovať súbor nových voľných literárnych diel s vročením 1923.
