BRATISLAVA. Mal na to možno len desatiny sekundy, no všetko stíhal. Zahral niekoľko tónov na ústnej harmonike a už sa musel nakloniť k mikrofónu, aby zaspieval refrén pesničky. Toto francúzsky spevák Charles Pasi zopakoval viackrát po sebe, no únavu na ňom nebolo vidno.
V energickom vystupovaní, štipľavom hlase a dokonca aj výzore pripomínal Jamieho Culluma. Jeho šou na pódiu Bratislavských jazzových dní bola tiež spojením džezu s popom a ďalšími žánrami.
Pasiho národnosť by ste však uhádli len na okamih, keď na harmonike zahral časť z piesne La Vie en Rose od Édith Piaf. Texty si píše po anglicky a ich inšpirácie pochádzajú tiež spoza oceánu.
„Mám poruchu pozornosti, aj keď hudbu počúvam, mám problém sústrediť sa na jednu pesničku. Rýchlo sa začnem nudiť,“ hovoril spevák po koncerte na stretnutí s novinármi, keď sa ho pýtali, aký žáner hrá.
„Mnohí ľudia ma nemajú radi, lebo si ma nevedia zaradiť. Toto je džezový festival a ja by som tu vlastne ani nemal byť.“
Hoci má pochybnosti, jeho vystúpenie bolo najlepším, aké sme v prvé dva dni festivalu videli. A to jeho meno väčšina publika zrejme dovtedy nepoznala.

Vidia v nej skôr hračku než seriózny nástroj
Tridsiatnik Pasi študoval hudbu v Ríme a v Paríži a v rodnej krajine ho ľudia poznajú hlavne vďaka spolupráci so speváčkou Carlou Bruni.