BRATISLAVA. Naozaj taký človek existoval? Taký rozporuplný? Český herec Jiří Macháček hrá v novom filme Ondřeja Trojana Zdeňka Tomana a nechcelo sa mu veriť, keď začal objavovať, kým v česko-slovenskej histórii bol.
"Spáchal toľko zla a zároveň toľko dobra. Pýtal som sa, ako je to možné," povedal pre agentúru SITA.
Zdeněk Toman výrazne ovplyvnil vývoj povojnového Československa. Ako šéf zahraničnej rozviedky mal za úlohu zohnať peniaze, ktoré komunistom vyhrajú voľby.
Financie zohnať vedel, a nielen pre stranu, ale aj pre seba a
svoju rodinu. Vydieral ľudí a kasíroval vojnových zločincov a ich obete. Neštítil sa ničoho, až kým na to nedoplatil.

Musel si domýšľať
Macháček bol Tomanom unesený, hneď po prečítaní scenára chcel o ňom zistiť čo najviac. Pri jeho stvárnení sa však napokon riadil najmä intuíciou.
"Čerpal som zo správ historikov a študoval som aj nejaké listy, tie sú zo všetkých prameňov asi najdôveryhodnejšie. Eštebáckym výsluchom sa veriť celkom nedá. Snažil som sa vytiahnuť nejaké informácie aj z Ondřeja, no on ma úmyselne nechával, aby som si niektoré veci domyslel," vraví.

Veľmi sa mu páčila nejednoznačnosť Zdeňka Tomana.
"Lavíroval som medzi dvoma pólmi jednej bytosti. Boli to dva póly, ktoré medzi sebou stále nejako elektrizovali. Ani som si nechcel hovoriť, že toto zahrám takto a toto takto. Vyskúšal som to nejako a potom som to vyskúšal inak a napokon som aj tak nevedel, k čomu sa mám prikloniť, tak som si hovoril, že to nechám na tú chvíľu, keď to príde," hovorí Macháček.
Myslí si, že v každom z nás je ukryté dobro aj zlo a závisí len od toho, či ho človek rozozná.
"Ide len o to, či rozpoznáte ten okamih, keď sa jedna z tých zložiek vo vás rodí a rastie. Môžete prepadnúť dojmu, že ste najväčší dobrák a potom zistíte, že mysliac si, že činíte to najlepšie pre svoj národ, ste na smrť poslali kopu nevinných ľudí. A naopak, môžete rozpoznať aj ten moment, keď sa vo vás rodí zlo a môžete ho zastaviť. Film Toman je presne o tom. O uvedomovaní si, čo nás ťahá," uviedol Macháček.
Nechce ho obhajovať
Tomana preto nerád škatuľkuje a hodnotí. "To, aký bol, nie je pre mňa matematická rovnica, ktorá by mala nejako vyjsť. On na jednej strane bohatol na tom, že došlo k presunu nejakých ľudí, no mnohým zároveň aj pomohol, pretože ovplyvnil otvorenie hraníc. A pomohol aj židovskému štátu," hodnotí.
"Vo chvíli, keď potrebovali Židia zbrane a po druhej svetovej vojne sa na palestínskom území potrebovali brániť a snažili sa prežiť, vymyslel fintu, že sa budú zbrane predávať v Etiópii, no v skutočnosti ich dostali Židia a ubránili Izraelský štát.
Vyzbrojovať Židov pritom podľa medzinárodného práva znamenalo niečo podobné ako vyzbrojovať teroristov. Že to hovorím, neznamená, že ho chcem obhajovať, ale nebudem ho ani súdiť."