Čas je to najcennejšie, čo môžeme poskytnúť jeden druhému. Pretože čas je to najdôležitejšie, čo máme, hovorí americký režisér RICHARD LINKLATER, už päťkrát nominovaný na Oscara.
Slávny by bol, už aj keby nenakrútil viac ako svoju trilógiu Pred úsvitom, Pred súmrakom a Pred polnocou. S odstupom deviatich rokov sa v nej vracal k dvojici zaľúbencov a rozprával o tom, ako lásku prežívame v rôznych životných obdobiach. Keď máme dvadsať, tridsať, štyridsať.
No najväčšia senzácia prišla pred tromi rokmi, keď nakrútil film Chlapčenstvo. Je to film, aký nemá v dejinách kinematografie obdobu, písali kritici, a oprávnene. Chlapčenské dospievanie od šiestich do osemnástich rokov nakrútil s tým istým hercom, bol pri ňom, ako rástol, a výsledok bol krásny, vtipný aj dojímavý zároveň.
Životnou témou Richarda Linklatra je plynutie času, to, ako sa meníme a ako sa vyrovnávame s tým, čo nám prinesie. Hovorí o tom aj v najnovšom filme Last Flag Flying o kamarátoch, ktorí spolu zažili tú istú vojnu vo Vietname, ale inak ju spracovali.
Rozprávali sme sa s ním o tom na festivale v Karlových Varoch, kde sa, samozrejme, nevyhol poznámke, že už je zrelý päťdesiatnik. Bude vo svojej slávnej romantickej trilógii pokračovať a nakrúti film o tom, ako prežíva lásku dnes?
Naposledy ste nakrútili film o veteránoch z Vietnamu, ale tú vojnu ste zrejme nezažili. Máte nejakú skúsenosť s armádou?
"Moja generácia už toho bola ušetrená. Keď som bol na vysokej škole, prezident Ronald Reagan zvažoval vojnu v Strednej Amerike. Povinne by sme museli narukovať, no Kongres mu to vyhovoril. Zostala len armáda dobrovoľníkov. A viete, ako do nej tých dobrovoľníkov dostali? Urobili na ňu reklamu: Ľudia, viete čo? Máte šancu byť v armáde!"
Vy Američania ste špecialisti na vojnové filmy. Prečo ich toľko vzniká?
"Aj preto, že vláda a Hollywood spolupracujú. Aj Top Gun nakrútili preto, aby pomohli americkej armáde. Nie je náhoda, že veľa filmov prezentuje vojnu ako dobrodružstvo alebo dokonca chlapskú povinnosť. Oslovuje to testosterón, ľudia veria, že budú hrdinami, aj keby Spojené štáty nepriateľ porazil. Neboja sa smrti, vojnu považujú za výzvu, dúfajú, že oni dopadnú lepšie ako milióny obetí pred nimi. A na druhej strane, tí, čo nenarukujú, sa prispením týchto filmov cítia previnilo."
Bryan Cranston a Steve Carrel ako vojnoví veteráni vo filme Last Flag Flying. (zdroj: OUTNOW)Čo má Hollywood z takejto spolupráce?
"Hollywood nemá politickú agendu, chce len zarobiť peniaze. Ak si producenti a riaditelia štúdií myslia, že nejaký vojnový film bude hitom, nakrútia ho. Už je vedľajšie, že ozajstní vojaci sú nimi znechutení a považujú ich za propagandu, na míle vzdialenú od reality. Vlani bol takým príkladom film Thank You For Your Service z Iraku."
Ale Američania nakrútili aj výborné vojnové filmy.
"To je pravda, napríklad Narodený 4. júla je výborný film. No Oliver Stone bol vo Vietname, a preto vedel, o čom nakrúca. Verím režisérom, čo boli vojakmi. Nie tým, čo nikdy nebojovali, majú z toho zlé svedomie a vyvažujú si ho mačistickými hrdinami. A podobne je to aj v športe."
V akom športe?
