Novinka oscarového filozofa s kamerou Lászlóa Nemesa Súmrak je taká osobitá a na diváka kladie také vysoké nároky, že filmové prehliadky a festivaly nie sú pre ňu vhodným prostredím, paradoxne.
Lákajú síce kultivované publikum, lenže to denne vidí mnoho filmov, takže po zopár dňoch je unavené, zaplavené dojmami, emóciami, myšlienkami i finesami filmového jazyka. A Súmrak si žiada diváka čerstvého, oddýchnutého, plne sústredeného, schopného spolupracovať.
Nečudo, že po premiére v hlavnej súťaži tohtoročného benátskeho festivalu sa film v rebríčkoch hodnotení kritikov i divákov umiestnil na spodných priečkach a už ich neopustil.
Zákonite to vyvolalo obavy, či Nemes nie je iba jednorazovou senzáciou a viac nedokáže zopakovať úspech svojho debutu Saulov syn. Obavy sú plané. Maďarský scenárista a režisér Súmrakom úspešne rozvíja svoj osobitý filmový jazyk, spôsob rozprávania i myšlienkový svet.
Prečo sa jej meno nesmie vysloviť?
Navonok výpravný historický film s drahými dobovými exteriérmi, kostýmami a rekvizitami je hlboko subjektívnym rozprávaním o ľudskej duši, existenciálnych hrôzach, zmätkoch a túžbe prekonať ich, o vôli žiť.
Mladučká sirota Irisz Leiterová v roku 1913 prichádza do Budapešti, aby sa uchádzala o miesto vo vychytenom modistve, dámskom salóne s klobúkmi, ktorý nesie jej priezvisko. Kedysi patril jej rodičom, lenže tí zahynuli pri katastrofickom požiari.
To však nie je pravý dôvod, prečo ju riaditeľ firmy Oszkár Brill nielenže odmietne zamestnať, ale zaplatí jej i cestu preč z Budapešti.