BRATISLAVA. „Pán Gott, vy ste sa im nejak vymkli spod kontroly. Už ste akosi príliš populárny. Ja vám poviem jednu vec. Máte dve možnosti. Buď vás zavrú, alebo vyznamenajú,“ zastavil raz slávneho speváka na ulici herec a humorista Jan Werich.
Bolo to v čase, keď Gott získal titul národného umelca. V čase totality. Hoci sa režim zmenil, do konca života si ponechal status hviezdy a najpopulárnejšieho speváka.
V utorok krátko pred polnocou zomrel vo veku 80 rokov. Agentúru ČTK o tom informovala jeho hovorkyňa.
Sám Gott v septembri na sociálnych sieťach svojim fanúšikom povedal, že má akútnu leukémiu.
Gotta jedni vnímali ako najvýznamnejšieho interpreta československej populárnej hudby, už len preto, že získal štyridsať Zlatých slávikov. Iní ho videli ako komformistu, ktorý podpísal Antichartu.
Obe skupiny sa zhodli na jednom. Mal priezračný a pritom silný hlas, bezchybnú dikciu. Jeho lyrický tenor sa bez námahy pohyboval v mimoriadnom rozsahu, nájdeme v ňom aj zvučný falzet.
Davy ho milovali pred Nežnou revolúciou, milovali ho aj po nej. Aj preto ho každoročne v ankete vyhlasovali za najlepšieho speváka. Malo Česko vo svojej histórii väčší talent? Sotva.
Karel Gott v roku 1968 na Bratislavskej lýre. (zdroj: TASR)Poslúžil propagande
Karla Gotta volali Sinatrom východu, českým Tomom Jonesom. Medzi hudobné hviezdy vystrelil v šesťdesiatych rokoch – najprv sa jeho pieseň Oči sněhem zaváté stala najúspešnejšou v roku 1963, získal za ňu aj prvého Zlatého slávika.
Potom sa už jeho album Gold Prague kupoval rovnako horlivo ako rožky, doma ho malo až 450-tisíc ľudí.
