BRATISLAVA. V osemdesiatych rokoch nosil kožené nohavice. To bola asi tá najdramatickejšia zmena v jeho kariére.
Karel Gott sa príliš nemenil, na scéne si zachoval svoj konzervatívny štýl - napriek tomu, že na nej vystupoval päťdesiat päť rokov.
Tak to však vyzeralo len navonok. Aj Gott musel reagovať na politické zmeny a zmeny klímy a prekonať krízu, keď si myslel, že radšej ukončí kariéru.
Tieto skladby najviac vystihujú rozličné obdobia, v ktorom sa formoval a definoval jeho status v českej spoločnosti.
Oči má snehem zaváté (1963)
Všetko šlo veľmi rýchlo, keď sa Karel Gott rozhodol, že opustí fabriku na montáž priemyselných zariadení a začne sa venovať výlučne spevu.
V roku 1960 nastúpil na konzervatórium, vzápätí sa zamestnal v divadle Semafor a v roku 1963 už zažiaril so skladbou Oči má snehem zaváté. Kto mal vtedy doma tento singel, musel ho mať celý zodratý.
Inak by zaň asi nezískal svojho prvého Zlatého slávika.
Klip k piesni zodpovedal televíznej estetike 60. rokov. Gott počas piesne iba stojí, prípadne urobí pár krokov, dôležitá bola hudba a emócia.
Štíhly, ušatý mladý muž však nedokázal zaprieť svoj úsmev, ani keď v lyrickej nálade spieval: Čo z toho mám, že žijem sám, úplne sám.
Je nebezpečné dotýkat se hvězd (1964)
Svetová pesnička, ktorá spojila dvoch svetových spevákov s ohromnou muzikalitou.
Keby nemali vzťah k džezu a schopnosť improvizovať, pravdepodobne by ju nikdy nezvládli.