BRATISLAVA. Rok Nežnej revolúcie ešte patril Karlovi Gottovi. Aj rok po nej.
No potom v roku 1991 prišiel na scénu PAVOL HABERA a stálici na československej scéne vyfúkol Zlatého slávika. Čo to s ním mohlo urobiť?
Pavol Habera v rozhovore pre SME hovorí, že za Gottovou dlhovekosťou bolo niečo celkom iné.
Karel Gott zomrel vo veku 80 rokov 1. októbra.
Ako Karel Gott reagoval na váš príchod na scénu? Mohli ho mladí speváci ohroziť?
"Karel nikdy nedal najavo, že by mu niekto prekážal. Napokon, bolo by čudné, keby niekto ako ja znervózňoval človeka, ktorý už toľko toho dosiahol.
Či som sa v Slávikovi raz pred neho dostal, alebo nie, to nemohlo byť preňho dôležité.
Poznám to aj z vlastnej skúsenosti. Aj ako kapela sme Slávika niekoľkokrát získali - a potom sme si povedali, o. k., už sme niečo dosiahli, pokojne nech teraz príde a vyhrá niekto iný. Takže aj nado mnou sa Karel len zdvorilostne usmieval."
Neskôr chcel s vami spolupracovať. Ako ste si to vysvetľovali?
"Karel si nikdy neskladal, takže potreboval pesničky. Oslovil ma, aby nemusel stále preberať šlágre zo zahraničia. Mal aj skvelého skladateľa v podobe Karla Svobodu, len popritom chcel aj niečo iné, hľadal si v hudobných vodách niekoho šikovného. V každej generácii si niekoho takého hľadal, po mne si zas našiel Mareka Straceného."
Navždy si zanechal trochu staromódny prejav, ale aj v Nemecku s ním mal stále úspech. Prečo sa práve on Nemcom tak páčil?
"Pretože dobre spieval. Karel bol jeden fantastický spevák. Bol osobnosťou, popritom vždy veľmi príjemný, ťažký profesionál.
Všetko mal úplne zaslúžené. Nepopieram, že mu pomohli aj vtedajšie časy, aj tak sa mu to však nedalo odškriepiť. Muselo v ňom niečo byť, ak presvedčil toľkých ľudí, aby si kúpili jeho platňu a prišli sa pozrieť na jeho koncert."
Čo vtedy robilo z muzikanta profesionála?
"Presne to isté čo dnes. Neopiť sa a prísť na javisko triezvy. Potom si človek môže robiť, čo chce - ak na druhý deň je znovu ready. Vďaka tomu si na každom jednom koncerte pripravoval pôdu na ďalší."