Do popredia sa znovu prediera televízia ako jedno zo zábavných médií. Vďačiť za to môže platforme Netflix, ktorá spopularizovala sledovanie seriálov a filmov na požiadanie, ale aj hollywoodsky vyzerajúcemu úspechu seriálu Game of Thrones.
S MIROM ŠIFROM, spoluautorom scenáru k Červenému kapitánovi, sfilmovanej adaptácii knihy Dominika Dána, sme sa rozprávali o tom, ako má vyzerať dobrý seriál a čo zaberá na Slovákov.
Ako ste sa dostali do projektu Červený kapitán?
Červený kapitán vznikol ako projekt Miša Kollára, režiséra a zároveň aj producenta, ktorý písal scenár najskôr sám, resp. s inou scenáristkou Annou Fifíkovou.
V istej chvíli sa zasekli a hľadal niekoho nového do partie, tak sme sa spojili a začal som prepisovať s nimi.
Scenár vznikol na základe knižnej predlohy Dominika Dána. Ako sa adaptuje kniha do filmu?
“Kto tvrdí, že má recept na to, aby urobil stopercentne zaručený úspešný seriál, knihu alebo čokoľvek v popkultúre, klame.
„
Každá kniha je iná. Väčšinou mám problémy pri prevode z knihy na film, lebo je predsa len iné dostať ten príbeh v knihe a iné vidieť postávam do hláv, čo sa vo filme nedá.
Bolo veľa konkrétnych vecí, ktoré sme museli riešiť. Preto sa musela zmeniť aj dejová zápletka z knihy.
Koľko potom trvala vaša práca na tomto scenári?
Červený kapitán sa robil celkom dlho. Asi ani neexistuje bod, v ktorom sa presne skončila moja práca. Skončila sa, až keď bol film v kinách. Stále sa ešte niečo dolaďovalo, stále niečo človek píše.
Najskôr píše, neskôr rieši produkčné veci typu: poďme prepísať túto scénu do iného prostredia, a tiež rieši niečo aj v strižni. Pre mňa celý proces trval tri alebo štyri roky.
Čiže ste ako scenárista v pohotovosti aj počas nakrúcania, keď treba?
Nie som každý deň na nakrúcaní. To je úloha režiséra a ďalších ľudí. Niekedy niečo vyskočí.
Napríklad, pri Červenom kapitánovi bol napísaný byt, v ktorom sa odohrala vražda, no aby sa ušetrili peniaze a čas, sa posunula do nejakej dielne. Potom bolo treba zmeniť scenár, aby to reflektoval. To sú veci, ktoré sa dopĺňajú buď pred nakrúcaním, alebo počas neho.
Česká televízia práve odvysielala seriál Rédl. Vy ste napísali scenár, Jan Hřebejk ho režíroval. Ako k tomu došlo?
Rédl je podobný Červenému kapitánovi v tom, že sa odohráva v rovnakom období, začiatkom 90. rokov.
Keď som písal Červeného kapitána, študoval som na FAMU scenáristiku. Medzitým som rozmýšľal, s akou diplomovkou budem absolvovať, mal to byť takisto scenár.
Zistil som, že mám veľa nevyužitého materiálu z Červeného kapitána. Robil som si rešerše, študoval veci, zisťoval, ako to vtedy fungovalo.
A povedal som si, že je škoda to vyhodiť a nepoužiť ďalej. Začal som hľadať ďalší príbeh, ale iný ako v Červenom kapitánovi. Obsahovo nemajú medzi sebou vôbec nič spoločné.
Moju diplomovú prácu potom viedol Petr Jarchovský, dvorný scenárista Jana Hřebejka. Poslal ju do Českej televízie a Hřebejkovi, či by sa mu to nepozdávalo ako ďalší projekt. Všetkým sa páčil, preto ho aj zrealizovali.
Keď už 90. roky, prečo práve tematika prevozu ruských zbraní železničnou dopravou?
